Aj vy sa pýtate, prečo majú vaše deti tak často návaly hnevu a zlej nálady?
Je to preto, lebo im chýba schopnosť regulovať svoje pocity tak, ako to dokážeme my – dospelí. Keď sme sklamaní, vystrašení, nahnevaní, frustrovaní, úzkostliví alebo žiarliví vieme, že je spoločensky neprijateľné reagovať kričaním, hádzaním predmetov alebo seba o zem, bitím niekoho iného alebo dupaním. Nielenže sme si vedomí týchto pravidiel, ale väčšinou máme aj schopnosť vysporiadať sa so svojimi emóciami a vymýšľať vhodnejšie spôsoby ako ich ventilovať. A teraz si predstavte, že by ste nevedeli urobiť žiadnu z týchto vecí, ale stále by ste vo svojom vnútri prežívali rôzne pocity…
Čo sa deje v hlávkach našich detí
Aj ony sa musia každý deň vysporiadať s obrovským množstvom frustrácie a sklamania. Viete si predstaviť, že by ste nemali skoro žiadne slovo a nemohli by ste sa sami rozhodnúť, čo si obliecť, čo jesť, kam ísť alebo čo robiť? Alebo čo ak by okolie ignorovalo vaše priania? Nie sú to jediné dôvody, prečo je život pre malé deti taký „náročný“. Porozmýšľajte, koľkokrát za deň počuje dvojročné dieťa slovo NIE. Napriek tomu skúma svet a učí sa ho spoznávať skúšaním a experimentovaním všetkého okolo seba.
Akceptujte jeho objavovanie sveta
Špliechanie vody, hra v blate, hádzanie jedla na podlahu, kreslenie po stene, vyhadzovanie vecí zo skríň – tieto aktivity neznamenajú, že je váš drobec neposlušný alebo nevychovaný. Nerobí to so zlým úmyslom. Učí sa. Napriek tomu, že takéto správanie je pre dospelých otravné a možno aj zahanbujúce, je dôležité aby ste pochopili, že je to normálne. Taký je život malých detí. Veľké emócie rastú, až kým nakoniec nevybuchnú do záchvatu hnevu. Môžeme to prirovnať k hrncu horúcej vody, ktorý vyvrie, ak ho necháte bez dozoru. Vašou úlohou ako rodiča nie je pomôcť udržať emócie vášho malého pod pokrievkou. Je dôležité, aby ich mohol vyjadriť bezpečným a akceptovateľným spôsobom.
Byť empatický rodič je základ
Spôsob akým jednáme s deťmi v útlom veku má trvalý efekt na štruktúru mozgu a formovanie základov ich osobnosti. Ak s nimi zaobchádzame s empatiou a súcitom, počúvame ich, rozumieme ich pocitom, akceptujeme ich a nekonečne ľúbime, potom vytvárame základy emocionálneho inteligentného a starostlivého dospelého. Ak s nimi nesúcitíme, no namiesto toho kričíme a ignorujeme ich, v podstate im hovoríme, že sa so svojimi emóciami musia vysporiadať samy, že ich pocity sú pre nás neakceptovateľné, že sa o nich nestaráme dosť, aby sme im pomohli nájsť cestu. V tomto prípade sa môžeme obávať, že veľké a zlé emócie nezmiznú. Namiesto toho si ich dieťa uloží a zapamätá. Poškodíme tým ich zmysel pre sebaúctu, čo po čase vedie k depresii, hnevu, úzkosti, sebapoškodzovaniu a poruchám stravovania.
Vaše dieťa nie je nevychované
Len testuje hranice, odkiaľ kam môže zájsť. Čo znamená byť nevychovaný či neposlušný? Znamená to, že dieťa robí niečo naschvál, pritom vie, že by nemalo. Vie, že vás to nahnevá, a že to prinesie nejaké následky, napriek tomu to urobí. 19-mesačné dieťa nie je schopné rozmýšľať o procesoch, ktoré spustí svojím konaním. Je to len batoľa. Spoznáva svet – hodením taniera o zem sa učí o gravitácii, objavuje svoje schopnosti. Snaží sa presadiť určitú moc. Snažili ste sa vášho drobca udržať pri stole dlhšie ako chcel? A k tomu ho prinútiť jesť niečo, čo mu nebolo po chuti alebo v čase keď to nechcel? Čo iné môže urobiť, aby získal nejakú pozornosť a moc nad týmito aktivitami? Jedine hodiť tanier o zem. Pokúste sa netlačiť dieťa do situácií, nad ktorými nemá kontrolu.
Metóda jemného rodičovstva
Táto metóda neznamená, že počas záchvatu hnevu dovolíte vášmu drobcovi robiť všetko čo chce. Takisto to neznamená, že dieťa nebude nikdy plakať. Kľúčom jemného rodičovstva je ostať pokojný. Kričanie na dieťa neurobí nič iné ako to, že sa bude k takému správaniu stále vracať. Predtým než zareagujete, zastaňte, zhlboka sa nadýchnite a predýchajte. Povedzte si, že jedine vy mu môžete pomôcť. Najdôležitejšie je ignorovať všetkých naokolo. V tomto momente sú dôležité dve osoby – len vy a vaše dieťa.
SENSE – ZMYSEL
Keď ste sa už upokojili a zamerali na svojho drobca, skúste vyskúšať nasledujúce kroky. Aby ste si ich lepšie zapamätali, začiatočné písmená vytvárajú slovo SENSE, tzn. zmysel.
SAFETY – bezpečnosť – pri záchvate hnevu je najdôležitejšie myslieť na bezpečnosť. Prvý krok je ubezpečiť sa, že vaše dieťa nie je v nebezpečenstve, nemôže ublížiť sebe a niekomu inému v jeho blízkosti.
EMPATHY – empatia – druhý krok je vcítiť sa do kože vášho dieťaťa. Dokážete zistiť, čo u neho vyvolalo takéto emócie? Ako sa cíti? V tomto bode je dôležité, aby váš drobec vedel, že rozumiete tomu ako sa cíti, a že ste na jeho strane.
NAME – menujte – keď zistíte, čo spôsobilo veľké emócie vášho drobca, pomôžte mu ich pochopiť tým, že ich pomenujete. Pomôže mu to napredovať a vyjadrovať svoje potreby… Skúste niečo ako: „vidím, že si nahnevaný a smutný, pretože ti chlapček zobral hračku. Je čas, aby sme už z parku išli domov.“
SUPPORT – podpora – dieťa potrebuje vašu pomoc, aby mohlo regulovať svoje emócie. Nedokáže ich stopnúť. Niektoré deti majú rady, keď ich objímete, zatiaľ čo iné potrebujú svoj priestor a objatie záchvat hnevu ešte zhorší. Buďte pri ňom, aby ste ho podporili, vypočuli a otvorili mu náruč, keď na to bude pripravený. Povedzte mu: „vidím, že prežívaš veľké emócie. Som pri tebe. Povedz mi, ak budeš chcieť objať.“
EXCHANGE – výmena – ponúknite vášmu drobcovi prijateľnejšiu voľbu a vymeňte neprijateľné za akceptovateľné. Môžete povedať: „Vidím láska, že sa chceš hrať s vodou. Namiesto jej rozlievania po celej podlahe sa s ňou môžeme hrať v umývadle.“ Alebo „nemôžeme biť ľudí, pretože to bolí. Namiesto toho môžeš udrieť do tohto vankúša.“
Metóda jemného rodičovstva nebude fungovať okamžite. Váš drobec bude mať záchvaty nálad stále. Avšak, ak budete tento postoj používať dôsledne, z dlhodobého hľadiska to prinesie pozitívny efekt. S uvedenými radami prekonáte záchvaty nálad vášho dieťaťa ľahšie a naučíte sa s nimi pracovať. Po čase sa budú skracovať a nebudú sa opakovať tak často.