Úzkosť u detí

Deti aj my sa neustále stretávame so strachom „z niečoho“. Úzkosť ako taká, ak je príliš silná môže spôsobiť, že si dieťa neverí, neváži si seba samé, čo môže viesť aj k spánkovým problémom.

Skôr ako vášmu dieťaťu dáte nálepku úzkosti, vylúčte najprv behaviorálny spánkový problém, pripadne zdravotný problém (alergia, intolerancia a pod.).

Základným prístupom psychológie a názorom psychológie je, že nie je vhodné deti úplne strániť a chrániť od toho, čoho sa boja, pretože takouto formou podporujete úzkosť a strach.

Tu je niekoľko tipov, ako citlivo podporiť sebavedomie a nezávislosť dieťatka, ktoré má spánkové problémy z dôvodov úzkosti.

Podporte samostatnosť a sebavedomie cez deň

Dajte dieťaťu priestor cez deň uspieť v rôznych aktivitách. Toto u dieťaťa podporí samostatnosť aj sebavedomie, dôveru v seba samé.

Nikdy nerobte sa dieťa to, čo už vie urobiť (obliekanie, obúvanie a pod.) naplánujte si radšej dlhší čas na odchod z domu a pod.
Rozdeľte si doma úlohy, dajte úlohu aj mladšiemu členovi rodiny: prenesenie prádla do šušičky, pomoc pri vykladaní umývačky riadu a pod.
Hrávajte sa veku primerané stolové hry, dajte dieťaťu priestor vyhrať aj prehrať a pomôžte mu sa s prehrou vyrovnať.
Doprajte deťom prekážkové dráhy, možnosť fyzicky zdolávať prekážky

Hrajte sa „telové hry“

Hry pomocou fyzického kontaktu podporujú inteligenciu dieťaťa, podporujú pohyb, schopnosť rozpoznať emócie druhého. Príkladom sú hry ako: steklenie, „akože“ bojovanie, bojové umenia.

Podporovanie myslenia a snahy sa zlepšovať

Nastavenie mysle, je schopnosť a spôsob, akým reagujete na výzvy, náročnejšie úlohy a situácie. Rôzne nastavenia mysle môžu dieťa buď blokovať alebo mu pomáhať sa neustále zlepšovať a zvládať náročné situácie.

Fixné nastavenie mysle

Pri tomto nastavení dospelého a dieťaťa, majú obidvaja pocit, že ich možnosti sú limitované a ich inteligencia je daná a nevedia na tom nič zlepšiť. Táto orientácia a nastavenie prináša komplikácie a veľmi ťažké chvíle najmä u úzkostlivých detí.

Nastavenie mysle orientované na rast

Pri tomto nastavení dospelého a dieťaťa človek verí tomu, že inteligenciu a schopnosti vie človek sám zlepšovať a pracovať na nich.

Veľmi odporúčam nastaviť sa jazykovo na podporu orientácie na zlepšovanie a zavedenie do rodinného slovníka fráz napr.:

„Dnes sa ti to nepodarilo, ale ja viem, že si šikovná a nabudúce to zvládneš lepšie.“

„Čo myslíš, že by si mohla urobiť inak, aby si to nabudúce zvládla?“

Rovnako môžete pracovať aj na sebe.

Často deti napodobňujú jazyk a správanie rodiča, ak si neverí rodič, tak aj dieťa bude primárne menej sebavedomé.

Nastavte si pevné, citlivé ale stabilné, veku primerané hranice

Deti potrebujú veku primerané hranice, pretože ak nechávate na nich príliš veľa rozhodovania, môžu byť úzkostlivé, pretože na toľko rozhodovania pripravené nie sú.

Často sa stretávam s tým, že veľmi jemní a kontaktní, responzívni rodičia majú problém nájsť moment a začať chápať, kedy je potrebné dieťaťu začať hranice dávať a nereagovať na každé zaplakanie do sekundy. Niekedy rodičia strácajú nadhľad a schopnosť vyhodnotiť kedy je to POTREBA a kedy CHCENIE. Ak teda k vášmu 1,5-2 ročnému dieťaťu (napr.) priskočíte cez deň len čo zaplače, dáte mu prsník len čo zaplače, dieťa nepozná slovo NIE, môžete očakávať, že aj v noci dieťa bude mať problém s tým, aby sa vzdalo niečoho, čo chce a nemá to hneď. J

Modelujte pozitívnu reakciu na negatívne emócie

Každá emócia je normálna a vyžaduje si reakciu. Krik ani vaša negatívna reakcia na nahnevané a ťažké reakcie dieťatka situáciu nevyriešia, nakoľko sa dieťa takto naučí svoje negatívne emócie v sebe dusiť.

Vyhnite sa snahe „zachraňovať“ dieťa z každej preň náročnej situácie, negatívnej situácie. Deti potrebujú byť vystavené aj stresu, aby sa posilnili a zvládli ten ďalší lepšie a s väčšou silou. Je vhodnejšie podporiť dieťa vašou prítomnosťou, podporou a slovami, pohľadením ako ho tej situácie za každú cenu uchrániť.

Učte dieťa samoupokojenie pri strese

Existujú mnohé metódy ako už staršie dieťa viete naučiť, ako sa upokojiť. Dieťa tak bude automaticky vedieť čo robiť, ak sa ocitne v stresovej situácii alebo bude cítiť úzkosť.

Dýchanie
Ťapkanie rukami
Počítanie
Udieranie vankúša
Skákanie

Ponúknite dieťatku dve možnosť (nie príliš veľa, aby z toho neboli zmätené) naučte ich to a vysvetlite im, že ak sú nahnevané, tak môžu počítať, hlboko dýchať, alebo napr. počítať alebo udierať do vankúša.