Spánok ovplyvňuje celý súbor faktorov. Významný vplyv majú aj dva hormóny – melatonín a kortizol. Rozumieť aký význam hrajú tieto hormóny v procese spánku vám môže pomôcť pri zlepšení kvality spánku nielen dieťatka.
Melatonín (spánkový hormón)
Melatonín je hormón, ktorý spôsobuje a navodzuje pocit spánku a zlepšuje kvalitu spánku. Keď sa blíži čas spánku a večer, dieťatku sa začne zvyšovať melatonín. Tento hormón sa tvorí prevažne v tme, spôsobuje pocit ospalosti a pomáha nám aj detičkám zaspať a zostať spať. Hladina hormónu kulminuje okolo polnoci. Denné svetlo naopak zabraňuje tvorbe melatonínu a preto je melatonín počas dňa na nízkej úrovni.
Vystavovať dieťatko svetlu bezprostredne pred večeným spánkom, môže znižovať hladinu malatonínu a znižovať pocit ospalosti.
Spánok od zaspatia do polnoci považujeme za najviac „výživný“ a hlboký a pre deti a bábätká odporúčam skoršiu večierku niekde medzi 18:30-19:30. Toto je aj dôvod prečo sa väčšina bábätiek (ktoré nevedia zaspať a spať bez pomoci) do polnoci relatívne dobre spinká a po polnoci sa budí každú hodinu-dve. Nad ránom jeho hladina klesá. To vedie k tomu, že sa deti, ktoré zaspávajú s pomocou nar ránom veľmi často budia a maminky ich potrebujú douspávať. Problém s budením v skorých ranných hodinách majú tiež bábätká, ktoré zaspali preunavené (večer predtým) alebo nemajú vhodné spánkové prostredie.
Tvorbu meltonínu vie blokovať aj modré svetlo. Preto používajte v noci, ak potrebujete napríklad pri dojčení alebo keď sa dieťatko bojí, tlmené červené svetielko. Vyhnite sa aj mobilom a iným zobrazovacím jednotkám, ktoré produkujú práve modré svetlo, ktoré vplývy na horšiu kvalitu spánku.
Je dobré vedieť, že dieťatku sa v tele začína tvoriť melatonín približne od 12 týždňov. Veľakrát majú bábätká po návrate z pôrodnice rozhádzaný režim. Ich vnútorné hodiny ešte nefungujú tak, ako pri starších deťoch. Režim deň a noc sa im len vytvára. Keďže sa v ich tele netvorí ešte melatonín, nie je potrebné v tomto období používať na denné spánky zatemňovacie závesy. V tomto veku je pre dieťatko dôležité nastaviť si svoje vnútorné hodiny a odlíšiť de a noc.
Kortizol (stresový hormón)
Kortizol je označovaný ako stresový hormón. Má vplyv na spánok a aj naše emócie. Stresový hormón kortizol sa prirodzene tvorí počas dňa a jeho hladina je najvyššia ráno a najnižšia v noci. Určitá hladina kortizolu je veľmi dôležitá najmä pre správne fungovanie metabolizmu a imunitného systému. Ak ho je ale priveľa, tak má na telo človeka podobný dopad ako adrenalín alebo kofeín. Počas dňa vieme deťom jeho hladinu regulovať denným spánkom, ktorý deti primerane veku potrebujú. Vďaka dostatku spánku jeho hladina klesá a my sa tak vieme vyhnúť preúnave dieťatka.
Dostatočné množstvo denného spánku je veľmi dôležité pre deti. Počas spánku sa totiž hladina kortizolu (stresového hormónu) prirodzene znižuje. Vysoká hladina kortizolu u detí spôsobuje hyperaktivitu (typický prejav preúnavy), nervozitu, zhoršené správanie a veľmi ťažké zaspávanie.
Vysoká hladina kortizolu u dieťatka blokuje tvorbu melatonínu čo znamená, že dieťatko bude horšie a menej kvalitne spinkať.
Z tohto dôvodu vo všeobecnosti podporujem dlhší obedný spánok (nie ranný), aby dieťatko do večera nebolo príliš unavené. Preúnava môže spôsobať zobudenie (od zaspatia na noc) po 45 minútach a problém uložiť sa, skoré ranné vstávanie, či časté nočné budenie.
Spánok je pre bádätká a detičky mimoriadne dôležitý a jeho nedostatok netreba podceňovať. Prečítajte si o dôležitosti dostatku kvalitného spánku u detí.
Prečítajte si aj o tom, prečo je tma pre spánok detí dôležitá a ako ju doma vytvoriť.