Zadržiavanie kakania nie je vôbec ojedinelý problém. Naopak v mojej praxi sa s ním stretávam veľmi často. Mnohé odplienkované deti odmietajú kakať do nočníka. To vedie prirodzene k zadržiavaniu stolice. Deti vyčkávajú na plienku, aby sa do nej vykakali alebo kakajú do spodného prádla. Tento stav nie je len o tvrdohlavosti – často za ním stojí kombinácia telesných, psychologických aj vývinových faktorov.
Prečo deti zadržiavajú stolicu?
Jednou z najčastejších príčin je negatívna skúsenosť s kakaním – napríklad zápcha. Pri zápche je pre dieťatko veľakrát kakanie bolestivé a práve preto dieťatko odmieta kakať, lebo si spája kakanie s bolesťou a naučí sa ho vedome zadržiavať. Zadržiavaním stolica tvrdne a vylučovanie je ešte bolestivejšie a ocitáme sa v začarovanom kruhu.
Inou príčinou je aj tlak zo strany nás rodičov (ale aj starých rodičov) počas odplienkovania. Sem patria situácie, keď dieťatko trestáme, kričíme naň, hovoríme mu, čo musí, čo by už malo vedieť, porovnávame ho s inými deťmi a pod. Toto vie podporovať u dieťatka úzkosť a spôsobovať zadržiavanie kakania.
Pozor tiež na to, ako sa o kakaní vyjadrujete v prítomnosti dieťatka. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že keď budete pri prebaľovaní stále hovoriť ako „hovienko smrdí“, aké je to „fúj“, tak že u niektorých detí môžu takéto afirmácie umocňovať strach z kakania?
Niektoré deti sú tak veľmi zvyknuté na plienku, že sa boja kakať bez plienky. Plienka im dáva pocit bezpečia a istoty. Nočník naopak na niektoré deti pôsobí hrozivo, čo je pre kakanie kontraproduktívne. Pri kakaní totiž potrebujeme, aby sa telo dieťatka uvoľnilo.
Ako pomôcť dieťaťu, ktoré kaká len do plienky?
Ak už máte dieťatko, ktoré vedome zadržiava kakanie, tak treba chápať, že problém je komplexnejší. Práve preto tu tému detaile rozoberám v samostatnej prednáške o zadržiavaní kakania a kakaní do plienky. Ak problém nie je ešte veľmi vážny, tak vám môžu pomôcť aj 2 nasledujúce tipy:
- Správna poloha na kakanie
- Činnosti podporujúce uvoľnenie panvového dna
Správna poloha na kakanie
Je to poloha, ktorá dáva dieťatku stabilitu a je prirodzenejšia pre vyprázdnenie. Odporúčanie ohľadom správnej polohy sa netýka len detí, ale vie pomôcť s vyprázdňovaním aj u dospelých.
- V správnej pozícii sú chodidlá dieťatka opreté celou plochou o pevnú podložku. Ak máte nočník v správnej “výške”, dieťatku sa to podarí docieliť prirodzene a to položením chodidiel na zem. Ak dávate dieťatko kakať na záchod s redukciou, použite stolček/schodík vo vhodnej výške. Nohy má mať dieťatko skrčené, nie vystreté a nemajú mu ani visieť vo vzduchu. Vyberte preto aj nočník v takej „veľkosti, ktorá bude dieťatku sedieť.
- Odsledujte si, že kolená dieťatka sú mierne vyššie ako panva. V pozícii keď dieťatko sedí je pre uľahčenie vyprázdňovania najideálnejšie keď sú kolená nad úrovňou bedier, približne ako v pozícii, keď si dieťatko čupne. Výšku postavenia kolien viete prispôsobiť stupienkom alebo vhodne zvoleným nočníkom.
- dieťatko má byť pri kakaní uvoľnené a práve preto je dobré, ak má hornú časť tela naklonenú mierne dopredu
Činnosti podporujúce uvoľnenie panvového dna
Činnosti podporujúce uvoľnenie panvového dnaAko som spomínala vyššie, zadržiavanie kakania veľakrát súvisí s tým, že dieťatko sa obáva bolesti. Bolesť minimalizujete aj tým, že dieťatko sa pri vykonávaní potreby uvoľní. Najlepšie urobíte, ak zvolíte zábavnú formu. K takýmto činnostiam patrí napríklad fúkanie cez slamku do pohára s vodou, fúkanie balónu, bublifuku a pod. Sú to vlastne činnosti s predĺženým výdychom, ktoré stimulujú relaxáciu panvového dna a podporujú vyprázdňovanie.
Pomalý výdych ústami, teda fúkanie aktivuje parasympatický nervový systém – konkrétne blúdivý nerv, ktorý
- podporuje celkové uvoľnenie a relaxáciu tela
- je zodpovedný za spustenie tráviacich procesov
- a uvoľnenie spúšťa tráviace procesy, hladkého svalstva tráviaceho traktu, vrátane konečníka.
Okrem uvoľnenia svalstva panvového dna, deti vedome zapájajú bránicu, pomocou ktorej sa zvyšuje vnútrobrušný tlak.
Prechod z plienky na nočník je to významná vývinová zmena v živote dieťatka, ktorá si vyžaduje čas, pripravenosť dieťatka a veľa našej trpezlivosti a empatie.