Spánok bábätka
Nočné budenie, Nočné mory, O spánku

Zlé sny a nočné desy u detí

Poznáte situáciu keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku – parasomniu. V tomto článku vám priblížim primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory).  Každá porucha spánku má svoje špecifiká a pre nás rodičov, je dobré ich vedieť rozlíšiť a prispôsobiť našu reakciu typu poruchy spánku.

 

Poruchy spánku v NREM fáze

Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať. Niekedy to však nejde až tak hladko a jednoducho.

Nočný des

Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Najlepším riešením je dostatočný spánok, pomôže aj posunúť večierku o 30min skôr.

Zmätočné zobudenia

Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Snaha dieťatko prebrať môže stav zhoršiť a predĺžiť a prílišnou interakciou môže prejsť do nočného desu.

Námesačnosť

Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Čiastočne tu pôsobí aj genetický faktor.

Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa.  Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný. Dôležité je nesnažiť sa námesačného zobudiť, pretože sa spontánne zobudí sám bez akejkoľvek spomienky nato, čo sa v noci dialo.

Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Neodporúča sa mu potom ani ráno pripomínať, čo sa v noci dialo.

Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie. Jediné čo opäť môže rodič spraviť je zabezpečiť bezpečné prostredie, aby si nemohlo dieťa ublížiť.

 

Tabuľka 1 Čiastočné zobudenia

Správanie Vek Čo robiť Všeobecné návrhy
Zmätočné zobudenie 6.mesiacov-6rokov Pozorovať dieťa, uistiť sa, že si neublíži, nechať odznieť epizódu prebudenia, opatrne ho navigovať späť do postele (ak je pokojný), nepýtať sa na prebudenie ráno Zabezpečiť dostatočný spánok, dostatok denného spánku, pravidelný režim, konzistentnosť, neodporúča sa TV a iné zariadenia tesne pred spánkom
Tichý námesačný Neurčený vek (odkedy vie dieťa chodiť) Hovoriť na neho potichu a pokojne, opatrne ho odprevadiť späť do postele, nekomentovať a nepripomínať prebudenie ráno, Adekvátny spánok a normálny režim, bezpečné prostredie, zatvorené okná, dvere, eliminovať aktivity, ktoré narúšajú noc
Rozrušený námesačný Od 6rokov až do adolescencie Držať si odstup, dávať pozor, aby dieťa neublížilo sebe či ostatným Postupujeme presne ako pri tichom námesačnom, ak by boli okolnosti príliš nebezpečné  pomôže psychológ
Nočný des 10-11rokov až do adolescencie Nesnažiť sa ho zobudiť, počkať až stav odznie, nepýtať sa na nič, nerozvíjať konverzáciu, aby sa úplne nezobudil, ak by si mal ublížiť zakročiť, byť v strehu lebo môže ublížiť aj ostatným, hovoriť veľmi pokojne, blokovať prístup do nebezpečných zón Postup ako pri námesačnom, zatvorené okná, dvere, zariadiť bezpečne detskú izbu, napríklad na prvom poschodí domu, ak je možnosť (aby nehrozil pád z okna)

Poruchy spánku v REM fáze

Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Deti vo veku od 3 rokov si pamätajú, že zlý sen mali, vedia o ňom často aj porozprávať.

Zlé sny (nočné mory)

Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku – snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Dieťa vo veku 7 rokov je schopné zobudiť sa hoci z nepríjemného sna ale precitnúť a uspať sa naspäť bez nejakej pomoci.

Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami , ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa.  Niekedy nočnú moru spustí  choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie.  Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi  7. a 11.rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). S nástupom puberty a adolescencie za znova zlé sny objavujú, nakoľko deti čelia novým emocionálnym, sexuálnym a kognitívnym zmenám.

Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. V prípade, že sa nočné mory u dieťaťa objavujú príliš často (a ak nejde len o ich predstieranie, aby mali deti pozornosť rodičov v noci) a ani po istom čase sa situácia nemení, odporúča sa vyhľadať pomoc psychológa alebo psychoterapeuta.

Zlý sen u 2-ročných detí = tíšenie, snažiť sa vysvetliť slovami, že to bol len sen, uistiť, dieťa, že je v bezpečí, objatie, podpora.

Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť  dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. zlým spánkovým návykom).

Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť  jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Aj keď to dieťa nemusí v daný moment vnímať a program si užívať a tešiť sa z neho, môže byť pre neho koniec koncov stimulom k veľmi zlému snu.

 

Tabuľka 2 Rozdiely – nočné mory verzus nočný des

  Nočné mory Nočný des
Čo sú to? Strašidelné sny, dejú sa v REM fáze, nasleduje po nich úplné zobudenie Čiastočné prebratie z hlbokého spánku v nonREM fáze
Kedy si je ich dieťa vedomé? Po skončení sna, keď dieťa vstane volá o pomoc, plače (neuvedomuje si ich počas snívania) Počas ich samotného diania, dieťa kričí, trasie sa, keď sa prebudí je pokojné
Kedy sa vyskytujú? V druhej polovici noci, keď sú sny najintenzívnejšie Zvyčajne 1-4hodiny po zaspatí, keď má dieťa najhlbší spánok
Ako sa dieťa správa/vyzerá? Prebudené, plačúce alebo vystrašené, aj keď je už úplne prebraté nepríjemné pocity zo sna pretrvávajú Nie je plne pri vedomí, chabo alebo vôbec neodpovedá, môže sedieť, stáť, bežať, prudko mu bije  srdce, potí sa, môže kričať, plakať, mrmlať si, prejaví strach alebo hnev, je to zjavný zmätok, ktorý vymizne keď sa úplne zobudí

 

Ako na zlé sny a nočné desy

Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním. Dávajte pozor na jeho bezpečnosť a ráno mu nepripomínajte, čo sa dialo v noci.

Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Tiež sa vyhnite pozeraniu priveľa TV, preúnave a prílišnej stimulácii dieťatka pred uložením na spánok.

 

FAQ

Prečo sa zmätené prebudenia prejavujú viac u detí ako u dospelých?

Pretože deti majú štvrtú spánkovú fázu (teda najhlbší spánok) oveľa hlbší ako dospelý, preto precitnutie z tohto hlbokého spánku a prechod do fázy ľahšieho spánku u detí môže skôr vyústiť v zmätené prebudenie.

 

Aké sú faktory, ktoré ovplyvňujú zmätené prebudenia a ich vznik?

Vývinové faktory, prílišná únava, veľká stimulácia, nekonzistentný spánok, rozhádzaný režim bdenie-spánok, spánkové poruchy, choroba, lieky a tiež vrodené a biologické faktory.

 

Aké sú všeobecné rady pri výskyte zmäteného prebudenia?

Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa. Sekundárne: relaxačné cvičenia, psychologické poradenstvo, medikamentózna liečba.