O spánku, Plač, Stres

Dieťatko môže aj plakať

Dieťatko môže aj plakať

Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku. Nedostatok spánku má dlhodobé negatívne účinky na dieťa, ale aj na jeho rodičov.

Nedostatok spánku bábätka prispieva v zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia,negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí. Zároveň dieťa cíti nepokoj matky a spí ešte horšie.

Keď naše bábätko začne plakať, okamžite spozornieme a robíme si starosti s tým, ako ho len čo najrýchlejšie utíšiť, aby neplakalo.

Čo keby som vám povedala, aby ste namiesto okamžitého tíšeniaskúsili najprv chvíľku načúvať, čo vám chce dieťatko povedať? J

Možnoste si všimli, že aj vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne.Plač je istáforma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Je to indikátor toho, či je bábätko dobré alebo len nerobí niečo, čo rodičom prekáža: „Plače“.

Plač ako prejav emócie, na ktorú má dieťatko právo – dieťa má právo sa nahnevať

Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručeneohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý,musel bytrvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Plač dieťatka v prítomnosti rodiča alenijak neškodí.

Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliťa on by vás okamžite umlčalpohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pričomby to robil stále a dokola. Mali by ste chuť mu niečo povedať?

Keď ste smutní, necítite sa lepšie, právekeď si poplačete a nedusíte tú negatívnu, smutnú emóciu a frustráciu v sebe?

Prečo by to u našich detí malo byť inak. Nikto nehovorí, že máte vaše dieťatko nechať plakať celú noc a ignorovať ho.

Cieľom týchto riadkov je, priblížiť vám plač aj inak, ako sociálne nechcený a nevhodný, či škodlivý.

Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace. Aj napriek takémuto nízkemu veku 0-4 mesiacov, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač,ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičiavytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou. Bábätko teda dáte do postieľky alebo vedľa seba a ono pokojne alebo s pomrnkaním zaspinká.

Od 4.-6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať. Samozrejme so svojimi limitmi. Od tohto veku je už schopné zaspinkať bez pomoci.

Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Aj my, dospelí pri veľkom hneve, mnohokrát potrebujeme uvoľniť nahromadené emócie prostredníctvom plaču, aby nám bolo ľahšie na duši.

Učenie zaspávať nie je vyplakanie

Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Väčšinou čerpajú tieto informácie z neodborných „mamičkovských“ stránok, resp. „dajú na rady dobrej susedy.“ Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere, dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.Maminky majú pocit, že v otázke plaču a učenia zaspávať existuje len „buď – alebo“. Ale práve naopak, naučiť dieťatko spinkať sa dá aj strednou cestou.

Plač a stres

Na to, aby bol plač pre dieťa stresujúci a teda škodlivý pre jeho vývoj alebo vzťah (matka-dieťa) by muselo byť dieťa opustené a ignorované cez deň aj v noci dlhé mesiace a roky, aby to na ňom zanechalo psychickú ujmu.

Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené1. Ak vám to niekto tvrdí, je to preto, lebo si to len myslí…

Tieto prehnané a skreslené informácie sú šírené bez hlbšieho štúdia. Z môjho pohľadu je to psychické vydieranie matky, ktorá zúfalo cíti potrebu spať a zároveň v sebe vnútorne bojuje s tým, že by predsa spať nemala, veď je matka a musí všetko zvládnuť (čo je v našej kultúre nastavené ako úplne prirodzená záležitosť). Následne je matka vyčerpaná, dieťatko nevyspaté a nervózne, avšak matka stále len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“. Čo sa potom deje? Maminky mylne skĺznu do myšlienok, ako je to vlastne chyba okolia, ktoré im nepomáha. Ony sú pokladané za obete spoločnosti, sú pod tlakom okolia, lebo sa od nich vyžaduje byť vždy a za každú cenu v pohode a OK. Avšak my nežijeme v Afrike, kde žijú generácie v jednej dedine a kde sa nepracujúci členovia rodiny môžu na striedačku o dieťa starať a pomáhať si kedykoľvek. Naše staré mamy ešte väčšinou pracujú, prípadne žijeme ďaleko od našich rodín, v iných mestách. Ocko chodí do práce a ak aj po príchode domov pomáha, nie je v jeho silách 8 hodín denne pracovať a v noci k dieťatku dlhodobo vstávať. Prečo by to teda malo byť v silách matky? Matka cez deň nerobí? Nemá na starosti dieťa, domácnosť a niekedy ešte aj prácu? Mali by ste to vydržať, lebo inak ste zlá matka? Prečo by ste si nemohli všetci doma oddýchnuť a spať omnoho lepšie?

A záver, týchto netradične dlhých riadkov? Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače. A je to úplne v poriadku.

Dôležitý detail – tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú. Bezpodmienečná láska má byť dieťatku poskytovaná vždy, aj keď plače.

Stress neuroscientist and primatologist Robert Sapolsky, professor of Neurology at Stanford University, AAP webiste and studies, Porges polyvagal theory.