Poznáte situáciu, kedy sa vaše dieťatko snaží spojiť dve kocky lega a aj napriek enormnej snahe sa mu to nedarí? Tu väčšinou nasledujú dva scenáre. Prvým z nich je, že sa dostaví frustrácia dieťatka, hnev, plač a veľké emócia. Druhou alternatívou je, že skôr ako sa dieťatko „nervovo zrúti“, zasiahnete v dobrej viere mu pomôcť a zachrániť ho.
Tá prvá možnosť býva veľakrát nepríjemná, lebo inštinktívne nie sme s plačom a hnevom dieťatka úplne komfortní a želali by sme si, aby sa dieťatko stále len usmievalo. A ako správne tušíte, tak zachraňovať dieťatko a robiť za neho veci, len aby nezaplakalo nie je nejlepšia voľba. Ako môžeme teda v takýchto situáciách reagovať?
Inštinkty dieťatka pri hre alebo inej činnosti
Meno Mária Montessori je asi každému známe práve pre jej nadčasový pohľad na prístup k deťom. Táto talianska lekárka počas svojho života pracovala s mnohými deťmi a zaoberala sa tým, ako vďaka individuálnemu prístupu rozvíjať a vzdelávať deti.
Prvotný inštinkt dieťaťa je vysporiadať sa s činnosťami samostatne, bez cudzej pomoci, a jeho prvým vedomým pokusom o nezávislosť je bránenie sa tým, ktorí sa snažia danú činnosť vykonať za neho.
Mária Montessori
Do akej miery tedy dieťatku pri hre alebo iných činnostiach pomáhať? Sú činnosti, ktoré dieťa vzhľadom k svojmu veku ešte nemusí vedieť spraviť a vtedy našu asistenciu a nasmerovanie potrebuje. Pokiaľ ale ide o veci, ktoré už dieťatko dokáže urobiť samé, nemali by sme robiť tieto činnosti za neho. Pripravujeme tak totiž dieťatko o možnosť cítiť sa úspešne. Naopak pocit, ktorý môže mať je, že niečo nezvládlo, že zlyhalo. Oveľa prínosnejšie pre dieťatko bude, ak mu umožníme skúšať, objavovať ako veci fungujú a zažiť úspech, ak niečo zvládne samé.
Frustrácia dieťaťa v procese učenia
To čo býva pre rodiča najnáročnejšie, je vysporiadať sa s frustráciou, ktorá sa dostaví u dieťatka, keď sa mu nedarí. Nezabúdajte ale, že frustrácia a aj zlyhanie majú v procese učenia svoje miesto. Úlohou nás rodičov v tomto momente nie je „umlčať“ plač a veľké emócie dieťatka, ale pomôcť ich dieťatku zvládnuť. Frustrácia dieťatka je prejavom jeho motivácie dokončiť činnosť, ktorú robí.
Dieťatku pomôžete, ak budete prítomí, budete vnímať jeho frustráciu a prejavíte mu empatiu, napríklad vyjadrením porozumenia a popísaním situácie. „Rozumiem, že ťa to veľmi hnevá, že sa ti nedarí tie dve kocky spojiť.“ Aj keď sa môže zdať, že takáto veta, nedokáže zázraky, dieťatko dostáva signál, že vnímate situáciu, v ktorej sa nachádza a vnímate jeho pocity. Zároveň mu tak dávate pocit istoty tým, že mu dovolíte vo vašej blízkosti prejaviť a prežiť emócie, ktoré zažíva. U dieťatka sa tak nebude potláčať a hromadiť frustrácia. Deti v situáciach, kedy svet a veci nefungujú podľa ich predstáv, potrebujú plakať, hnevať sa a prijať situáciu.
Vývojová frustrácia
Frustráciu deti pociťujú aj pred a počas obdobia dosiahnutia nejakého významného psychomotorického míľnika ako lezenie, štvornožkovanie alebo chodenie. Podľa Alethy Solterovej sa táto frustrácia v priebehu dňa u dieťatka hromadí, čo sa môže prejaviť plačom pred spaním. Ak sa nám podarí dieťatko pred spánkom rozptýliť, tak nahromadená frustrácia sa prejaví počas noci, kedy sa dieťatko môže budiť a byť plačlivé. V obdobiach vývojovej frustrácie je pre deti dôležitá naša empatia.
Vývojová frustrácia môže ovplyvniť a zhoršiť spánok dieťatka.
Kedy a ako dieťatku pomáhať
To, že treba dať deťom priestor zažiť úspech pri činnosti, ktorú práve robia a dať im priestor, aby skúsili samé vyriešiť nejakú situáciu neznamená, že im nikdy a s ničím nemáte pomôcť. Dieťatku pomáhajte vo chvíli, keď vás o pomoc prosí. Pri deťoch, ktoré majú svoje verbálne schopnosti ešte obmedzené, pozorujete signály a neverbálnu komunikáciu. Tiež je úplne v poriadku pomôcť dieťatku, keď vidíte, že je dieťatko veľmi frustrované a čoskoro svoje snaženie vzdá. V takejto chvíli môžete zasiahnuť. Nemusíte hneď dokončiť celú činnosť za dieťatko. V prvom momente ho môžete skúsiť len nasmerovať (napr. mu ukázať, že potrebuje inak otočiť kocky lega, ktoré sa snaží spojiť alebo, že tričko bábike musí obliecť opačným smerom a pod.). Takto sa dieťatko vo finále môže stále cítiť úspešne.
Frustrácia má miesto v procese učenia našich detí. Tým, že nezasiahnete a nepomôžete dieťatku hneď vo chvíli, keď sa mu niečo nedarí, pomáhate dieťatku zvyšovať jeho sebadôveru. Dovoľte deťom prejaviť svoje pocity bezpečne v našej blízkosti, aby sa u nich nehromadila frustrácia a napätie a aby mali snahu objavovať zažiť úspech aj keď vyrastú.
Zdroje:
(1) SOLTEROVÁ, A. 2014. Moudrost raného dětsví. Triton, 2014. ISBN 9778-80-7387-695-1.
(2) MONTESSORI, M., Absorbujíci mysl. 1967. Portál 2018.. ISBN 978-80-262-1393-2.