Stres
Krátkodobý stres a jeho vplyv na organizmus
Kým dnes mnohí vedci a výskumné štúdie upriamujú pozornosť na zlý dopad stresu na človeka, málo z nich hovorí o tom, ako krátkodobý stres pôsobí na človeka ochranne ba dokonca je pre neho užitočný vo svojej podstate. Nakopáva imunitný systém.
Vďaka reakcii fight or flight, sme koniec koncov schopní „prežitia“.
Krátkodobá aktivácia stresovej reakcie je pre organizmus nevyhnutná na zvládnutie záťažových situácií, podporuje mentálnu a fyzickú kondíciu, čím zvyšuje náš výkon a našu produktivitu. Kortizol, označovaný aj ako hormón stresu, mobilizuje organizmus pri záťažovej situácii, pozitívne vplýva na kardiovaskulárny systém, má protizápalový účinok. Znížená hladina kortizolu vplýva na človeka negatívne, ľudia horšie znášajú choroby, či fyzickú námahu. Sú viac unavení, strácajú chuť do jedla, majú úbytok hmotnosti, svalovú slabosť. Sú viac podráždení, majú nízky tlak.
Za krátkodobý stres, ktorý je ochranným mechanizmom organizmu, považujeme stres, ktorý trvá od niekoľkých minút po hodinu. Naproti chronickému stresu, ktorý trvá niekoľko hodín denne, niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Výskumy[1] Firdaus Dhabhar PhD., profesora psychiatrie a behavoriálnych vied a vedúceho výskumu v Standfordskom centre stresu a zdravia, a jeho kolegov, potvrdzujú, že imunitná funkcia krátkodobého stresu je veľmi dôležitá. Stres nás chráni počas operácie, či zranenia, pôsobí protizápalovo, má ochranný účinok voči infekciám, či ochoreniam rakoviny.
Mnoho vedcov však naďalej verí vo vybudovanie si akejsi odolnosti voči stresu, a vidia to ako jedinú možnosť vrátiť sa späť do „hry“ a žiť zdravšie. Vyhýbať sa stresu úplne, však nie je receptom na lepší a zdravší život.
Čeliť náhodným úderom stresu nám pomáha zvyšovať našu stresovú toleranciu a zvládať tak každý ďalší stres o niečo lepšie.
Množstvo výskumov potvrdzuje dôležitosť a dokonca užitočnosť krátkodobého stresu.
Preto vedzme, že plač dieťatka, v momente učenia sa novému zaspávaniu, je krátkodobý stres, ktorý dieťatko samotné posúva vo vývine a umožňuje mu zlepšovať sa v nasledovných reakciách na stresové zážitky. Podporuje jeho imunitu a celkovo ho posilňuje.
Nie je dobré za každú cenu hľadieť na stres ako na niečo negatívne či deštruktívne, pretože v detailnejšom pohľade na stres, tiež na hormóny, ktoré sa jeho vplyvom vylučujú, je krátkodobý stres užitočný a pre život potrebný a prospešný.
Detský plač a stres
Deti niekedy plačú aj dlhší časový úsek, i keď nemajú práve nejakú životne dôležitú potrebu na uspokojenie. Možno len potrebujú byť v náručí rodiča a byť bezprostredne ľúbený. Prostredníctvom plaču uvoľňujú napätie, ktoré majú nahromadené a plač im pomáha nakoniec k dosiahnutiu stavu pokoja.
Dobré správy o plači: Je to spôsob uzdravenia a zotavenia organizmu!
Nemusíme byť perfektní rodičia – len potrebujeme byť tam, keď naše dieťatko potrebuje vyjadriť ako sa cíti, potrebujeme tam byť v ten moment pre neho.
Austrálska štúdia (2016)
Každá mamina si v noci pri plačúcom dieťatku, ktoré nevie zaspinkať povie: Nestresuje ho to? Neškodí mu to emocionálne? Neničí to, že ho nechám poplakať, náš vzťah?
Podľa novej štúdie Flinders University[2] v Adelaide v Austrálii, publikovanej v žurnále Pediatrics, odpovede na všetky tieto otázky sú NIE. Nielen to, ak by sme sa nebáli dieťatko nechať v noci aj poplakať a učiť ho tak samostatne zaspať, dosiahli by sme v konečnom dôsledku pre neho oveľa viac spánku.
Vzorkou tejto štúdie3 bolo 43 párov rodičov s deťmi vo veku 6-16mesiacov, ktoré mali problém so spánkom. Boli rozdelené do troch skupín, kde v jednej deti spinkali metódou kontrolovaného plaču (metóda, ktorú my v Lepšom spánku bábätiek nepoužívame alebo používame výnimočne), v druhej skupine metódou odďaľovania spánku, až do zaspatia dieťatka od veľkej únavy, v tretej skupine (kontrolnej) mali rodičia informácie o spánku, avšak nič sa nepokúšali zavádzať.
Výsledkom výskumu bolo, že po 12-tich mesiacoch následne, nebol žiadny signifikantný rozdiel v emocionálnych či behaviorálnych problémoch dieťatka, a ani žiadny rozdiel v sile puta medzi matkou a dieťatkom, medzi jednotlivými skupinami výskumu. Výsledkom tiež bolo, že obe skupiny (kde sa menil spôsob zaspávania) významne preukázali zlepšenie spánku, oproti kontrolnej skupine. V oboch týchto skupinách sa ale nepreukázala žiadna nepriaznivá stresová odpoveď či dlhodobý efekt na puto rodič-dieťa či na správanie a emócie dieťaťa v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Deti, ktoré sa učia ako spinkať, sa učia vhodnej sebakontrole. Ich mozgy sa učia vyvíjať a budovať si vlastné dôležité mozgové spojenia. Deti nad 6 mesiacov si potrebujú vytvárať tieto spojenia v mozgu, aby si budovali tzv. sebareguláciu.
Niekedy je učiť sa sebakontrole stresujúce. Vskutku je to tak. Ak ale Vaše dieťa plače, keď mu prebaľujete plienku, necháte ho tak? V špinavej plienke? Nie. Robíte to najlepšie čo v danej chvíli viete, utešujete ho, no stále mu tú plienku prebalíte a dáte novú, i keď by plakalo „ako besné“. Učiť zaspávať nie je veľmi odlišný proces. Je to však o spánku, nie o hovienku v plienke J.
Táto štúdia pediatrov z roku 2016 podporuje hypotézu, že deti, ktoré sa učili spinkať, vyrastú v zdravé deti bez psychických porúch či porúch správania. A pre tých, ktorý si myslia opak, je tu fakt, že neexistuje v skutočnosti žiadny dôkaz, (žiadna štúdia či výskum) že deti, ktoré sa učili spinkať a zaspávať samostatne, majú vyššie riziko výskytu nejakej psychickej poruchy neskôr v živote.
Austrálska štúdia (2012)
Staršia štúdia z roku 20124, tiež pochádza z Austrálie a opäť silno podporuje proces učenia zaspávať a popisuje ho ako zdravú súčasť vývinu dieťatka. Ukazuje, že deti, ktoré sa učili spať (326 detičiek vo veku 7mesiacov), nech už to bolo akoukoľvek spánkovou metódou, nemajú žiadne zvýšené riziko emocionálnych, psychických či behaviorálnych porúch v ich 6-tich rokoch. V skutočnosti deti z kontrolnej skupiny (ktoré sa neučili ako zaspávať a spať) mali jemne zvýšené riziko vzniku emocionálnych porúch či porúch správania. Rovnako tak matky detí, ktoré neučili svoje deti ako zaspávať, boli viac rizikové na vznik depresie.
https://healthland.time.com/2012/09/10/its-o-k-to-let-babies-cry-it-out-at-bedtime/
Nedá mi tu nespomenúť profesora Wolkeho5, ktorý dokonca svojou minuloročnou štúdiou potvrdil, že používanie metódy vyplakania (ktorú LSB neaplikuje) nespôsobuje narušenie puta matka-dieťa a tiež nenarúša ani vývin dieťatka samotného (vzorka 178 detí, merania prebehli v 3, 6 a 18mesiacoch).
Je neuveriteľné, ako v túto modernú dobu, potrebujeme rodičom hovoriť, že je OK ak chcete svoje dieťa naučiť zdravým spánkovým návykom. Medzitým má Vaše bábätko 6 mesiacov a Vy ako rodič potrebujete aspoň 6 hodín neprerušovaného spánku každú noc. Ako to docieliť? Naučiť dieťatko samostatne zaspávať a spať J. Spánková deprivácia vedie k tomu, že nevieme pohotovo reagovať na potreby dieťatka. Nie sme k nemu dostatočne vnímaví. Nezvládame situácie spojené s rodičovstvom. Navyše spánková deprivácia vedie k nespočetnému množstvu chorôb od úzkostí, cez depresie, cukrovku i rakovinu.
Nehovoríme a nie sme absolútne zato, nechať dieťatko plakať v jeho postieľke bez Vašej prítomnosti, až dokým nezaspí. Aj preto vzniklo množstvo jemných spánkových metód akými sa dá pomôcť dieťatku spánok docieliť omnoho samostatnejšie a s väčšou pomocou dieťatka samotného, ako pomocou rodiča.
Všetky vyššie uvedené dáta z realizovaných výskumov, ukazujú, že proces učenia zaspávať a spať u detí, funguje. Detičky zaspávajú jednoduchšie, ostanú spať dlhšie.
Všetci autori z uvedených výskumov sa zhodujú, že spánkové učenie je bezpečné a najmä efektívne! A tiež volajú po väčšom vzdelávaní rodičov ohľadom spánku a tiež ohľadom metód, ktoré sa v rámci spánkového poradenstva používajú.
Spánkové poradenstvo Lepší spánok bábätiek, je spánkové poradenstvo, ktoré podporuje responzivitu rodiča, a tiež metódy, kedy je rodič vždy v prítomnosti dieťatka.
[1] Dhabhar FS, Malarkey WB, Neri E, McEwen BS. Stress-induced redistribution of immune cells–from barracks to boulevards to battlefields: a tale of three hormones–Curt Richter Award winner. Psychoneuroendocrinology. 2012;37(9):1345-1368. doi:10.1016/j.psyneuen.2012.05.008
[2] Michael Gradisar, Kate Jackson, Nicola J. Spurrier, Joyce Gibson, Justine Whitham, Anne Sved Williams, Robyn Dolby and David J. Kennaway
Pediatrics May 2016, e20151486; DOI: https://doi.org/10.1542/peds.2015-1486
3 Gradisar M, Jackson K, Spurrier NJ, Gibson J, Whitham J, Williams AS, Dolby R, Kennaway DJ. Behavioral Interventions for Infant Sleep Problems: A Randomized Controlled Trial. Pediatrics. 2016 Jun;137(6):e20151486. doi: 10.1542/peds.2015-1486. PMID: 27221288.
4 Hiscock H, Bayer J, Gold L, Hampton A, Ukoumunne OC, Wake M. Improving infant sleep and maternal mental health: a cluster randomised trial. Arch Dis Child. 2007;92(11):952-958. doi:10.1136/adc.2006.099812
Hiscock, Harriet et al. “Improving infant sleep and maternal mental health: a cluster randomised trial.” Archives of disease in childhood vol. 92,11 (2007): 952-8. doi:10.1136/adc.2006.099812
5 Bilgin A, Wolke D. Parental use of ‘cry it out’ in infants: no adverse effects on attachment and behavioural development at 18 months. J Child Psychol Psychiatry. 2020 Nov;61(11):1184-1193. doi: 10.1111/jcpp.13223. Epub 2020 Mar 10. PMID: 32155677.