Pre správny rozvoj dieťaťa je hra kľúčová. Nie je však hra ako hra. Pre dieťa je prínosná taká hra, v ktorej má priestor na vyjadrenie svojich predstáv, zámerov, túžob, preferencií a želaní.
Čo je to hra?
Hra je spôsob kedy sa dieťa môže voľne vyjadriť. Deti sú najkreatívnejšie a najzvedavejšie bytosti na svete a vďaka tomu sa vedia naučiť mnohé veci a nadobudnúť mnohé schopnosti. Aby tomu tak bolo, musíme dieťatku dovoliť sa slobodne hrať.
Hra je pre dieťatko úplne prirodzená, je to vlastne spontánny akt, ktorý vychádza z konkrétneho stavu mysle – to znamená, že dospelý nemôže dieťa učiť hrať sa. Pri hre môže dieťatko uniknúť z reality každého dňa, byť vo svojom vnútornom svete plnom predstavivosti a fantázie a nemá preto dôvod sa zameriavať na konkrétny výsledok.
Niekedy majú rodičia tendenciu až príliš sa angažovať do hry dieťaťa a s dobrým úmyslom dieťatku radia, čo a ako má spraviť. Zahltia ho inštrukciami a informáciami, ako sa má s danou hračkou hrať, na čo je určená. Keď sa deti vložia do hry, tak sú sústredené, zaujaté a majú potešenie zo samotnej aktivity. Detká motivácia a aj vytrvalosť dosiahnuť cieľ, ktoré si samé pri hre zvolilo je oveľa väčšia. Pokiaľ ale rodičia do hry zasiahnú a stanovia pravidlá alebo ciele hry, očakávania, tak potom sa hra zmení na prácu.
Hra má byť ale typická slobodou, radosťou, možnosťou veci preskúmať a nemali by sme ju meniť na povinnosť.
Dnešná spoločnosť vyvára tlak na rodičov dosiahnuť výsledky u detí už v predškolskom veku. Preto priestor na hru vytláča snaha naučiť dieťatko písať alebo počítať skôr ako je ono samé pripravené. Trend je tiež animovať deťom každú ich minútu počas dňa, prihlásiť ich na rôzne krúžky alebo športy. A aj keď sa môže jednať o príjmené aktivity, vo veľkej miere je ale čas detí organizovaný. Deti nemajú potom priestor na hru a sú zahltené veľkým množstvom aktivít.
Hra a emócie
Pri slobodnej hre majú deti priestor ventilovať vlastné emócie bez následkov. Môžu sa slobodne prejaviť a vyjadriť sa, byť kreatívne. Motorické, percepčné, kognitívne, sociálne a emocionálne oblasti mozgu sa počas hry integrujú. Deti v predškolskom veku nemôžu prosperovať a prekvitať vo svete bez hry a to čím dieťa v budúcnosti bude sa vo veľkej miere formuje už v detstve a práve pri slobodnej hre.
Hra má aj terapeutické účinky, pretože umožňuje deťom vyjadriť aj svoje skryté emócie v bezpečnom prostredí. Najmä pocity ako sklamanie, žiarlivosť, smútok, frustráciu a pod. Hra zabezpečuje emočnú rovnováhu dieťaťa počas dňa.
Sloboda pri hre napomáha emocionálnej zrelosti.
Prečo sa deti potrebujú hrať?
V mozgu sa počas hry buduje systém, ktorý dieťa neskôr využije pri schopnosti riešiť problémy a zložité situácie v budúcnosti. Kritické myslenie, schopnosť komunikovať, kognitívne vlastnosti, reč, inteligencia, schopnosť vyjadriť sa – to všetko sa rozvíja počas hry. Vďaka hre detský mozog napreduje, pretože hra podporuje rozvoj všetkých zmyslov.
- hra umožňuje dieťatku napredovať vo vývoji a realizovať svoj potenciál
- vďake hre môže dieťa vyjadriť samého seba
- hra umožňuje naprogramovať detský mozog na riešenie problémov v budúcnosti
- podpora psychického zdravia
- hra podnecuje u detí kreativitu a zodpovednosť
- hra dovoľuje deťom, aby si vyskúšali život v priestore bez dôsledkov
Čo znamená sloboda v hraní?
Sloboda dieťaťa pri hre znamená, že to nie sme my rodičia, ktorý určujú scenár. Naopak, dieťa si samé zvolí akú hru sa bude hrať, s akými hračkami a či sa bude hrať samé alebo naopak s niekým. Dieťa je tvorcom hry. My rodičia môžeme deťom vytvoriť podmienky, aby sa mohli hrať slobodne a to tak, že im dáme dostatok slobody od:
- inštrukcií a poučovania
- plánovaných a štrukturovaných aktivít
- TV a zobrazovacích jednotiek
- rovesníkov a súrodencov
- hrania s niekým
Nie je nič zlé na tom, ako sa rodičia svojim deťom venujú a hrajú sa s nimi. Myslite ale aj na to, že keď dieťatku dáte priestor aby sa hralo, tak mu umožníte rozvýjať jeho osobnosť.
Slobodná hra nemusí znamenať len samostatné hranie. Znamená aj to, že ak sa s dieťatkom hráte, tak ho počas hry neorganizujete, nehovoríte mu čo môže a čo nemôže (mimo samozrejme ničenie hračiek a okolia a pod.), nekritizujete ho za formu akou sa hrá a to čo hovorí. Hrou deti uvoľňujú napätie.