Čomu sa vyhnúť, ak dieťa nechce jesť

Máte aj vy doma dieťa, ktoré nechce jesť? Alebo ste len rodič dieťatka, ktoré začína s príkrmami a vy premýšľate, čomu sa vyhnúť, aby ste nemali doma nejdáka alebo dieťakto, ktoré nebude mať neskôr nezdravý vzťah k jedlu.

Budovanie zdravého vzťahu k jedlu sa začína už v rannom detstve. To, ako k jedlu pristupujeme my – rodičia, ako ho deťom ponúkame, ako o jedle rozprávame a aké prostredie pri jedení vytvárame, má obrovský vplyv na to, aký vzťah bude mať k jedlu a jedeniu naše dieťa.

Cieľom nás rodičov je u dieťatka podporiť budovanie zdravého vzťahu k jedlu. Nevedomky môžeme robiť veci, ktoré ale vedú k presnému opaku. Možno sú to zvyky, ktoré si prenášame z detsva lebo sme sa sami s nimi v minulosti stretli. Alebo len veci, pri ktorých si jednoducho v danom čase neuvedomíme, že by mohli viesť neskôr k tomu, že naše dieťa bude mať k jedeniu negatívny vzťah alebo nezdravý vzťah.

Čomu by sme sa mali teda vyhnúť?

1. nútenie a tlačenie na dieťatko, aby jedlo
2. ponúkanie priveľa snackov počas dňa
3. nedostatčoné vystavovanie novým potravinám
4. popužívanie jedla ako formu odmeny alebo formu trestu
5. podporovanie “nevedomého” jedenie pri pozeraní TV
6. chýbyjúca pravidelnosť v jedení
7. jedenie potravín, ktoré deťom zakazujeme, v ich prítomnosti

NÚTENIE A TLAČENIE NA DIEŤATKO, ABY JEDLO

Ocitli ste sa už v situácii, kedy dieťatko zjedlo len veľmi málo alebo odmietlo jesť úplne. Samozrejme, že žiadny rodič nechce, aby jeho dieťatko bolo hladné a preto skúšame rôzne “triky”, ako docieliť, aby dieťatko zjedlo viac. Prílišný nátlak a nútenie môže byť veľmi nebezečné a viesť u dieťatka k negatívnemu vzťahu k jedlu v budúcnosti. Jedenie sa stáva pre dieťa nepríjmeným momentom a spája sa s negatívnymi pocitmy.

Ak dieťatko nechce jesť alebo zje veľmi málo,treba sa pozrieť aj na príčinu. Dôležité je rešpektovať signály hladu a sýtosti, ktoré dieťa vysiela. Zdravý apetít sa vyvíja práve tým, že sa dieťa učí vnímať svoje telo a jeho potreby. Pomáha aj to, keď je na stole vždy aspoň jedna potravina, ktorú dieťa pozná a má ju rado – tzv. „bezpečná“ potravina. Ak má dieťa tendenciu odmietať hlavné jedlá, je dobré pozrieť sa na to, či pred jedlom nesnackuje alebo nepije veľa mlieka, čo môže utlmovať prirodzený hlad.

Je možné, že dieťatko nie je hladné. Veľakrát dieťatko posadíme za stôl a ono nepociťuje hlad, pretože medzi hlavnými chodmi stále niečo jedlo – trochu piškótky, chrupku, pohár mlieka. Dieťa potom prirodzene nie je hladné.

Priveľká porcia môže byť tiež problém. S týmto sa stretávam často pri starých rodičoch, ktorí v dobrej viere chcú, aby ich vnúčik “pekne a veľa papal” a naložia mu na tanier viac, ako potrebuje. A potom nastáva nátlak, aby všetko spapal.

Príčinou, že dieťa nechce jesť môže byť aj to, že dieťatku jedlo jednoducho nechutí. Preto je dobré dať dieťatku vždy na stôl aj niečo, o čom vieme, že mu chutí (a nemyslím tým nevyhnutne niečo nezdravé). Vtedy je väčší predpoklad, že niečo zle a ani my nebudeme vytvárať veľký nátlak v strese, že nezje nič.

PRIVEĽA SNACKOV POČAS DŇA

Časté zobkanie, neustále ponúkanie malých porcií jedla alebo pitie mliečka môžu spôsobiť, že dieťa nebude pociťovať hlad pri hlavných jedlách. Dieťatko potom síce počas dňa nehladuje, ale je menej kvalitné potraviny. Aj snacky viete dieťatku ponúknuť v presne vymedzených časoch a tak, aby bolo dieťatko pociťovalo prirodzene hlad v čase hlavného jedla.

NEDOSTATOČNÉ VYSTAVOVANIE NOVÝM POTRAVINÁM

Sú deti, ktoré radi ochutnávajú nové jedlá, objavujú nové chute. Sú ale aj deti, ktoré potrebujú viac času, kým si do jedálnička zaradia novúu potravinu. Tí, ktorí majú doma takéto dieťatko  majú potom tendenciu dávať dieťatku na jedenie stále len to isté.

Vystavovanie jedlu je ale veľmi dôležité. Mnohé deti si nové chute, vône či textúry potrebujú najprv „ohmatať“ – doslova aj obrazne. Dieťa nemusí novú potravinu zjesť hneď, keď ju prvýkrát uvidí.

Vystavenie novému jedlu môže mať rôzne podoby – dieťa si jedlo pozrie, vezme do ruky, olíže alebo len jedlo ovonia.

Niekedy potrebujeme dieťatku vystaviť novú potravinu až 30krát, takže trpezlivosť rodiča je tu alfa a aomega.

POUŽÍVANIE JEDLA AKO NÁSTROJ ODMENY ALEBO TRESTU

„Ak zješ všetko, dostaneš dezert.“ Alebo naopak: „Ak nebudeš jesť, nedostaneš hračku.“ Takéto stratégie síce môžu fungovať krátkodobo, ale dlhodobo narúšajú prirodzený vzťah k jedlu a môžu viesť k tzv. emočnému jedeniu – teda k tomu, že dieťa v budúcnosti bude siahať po jedle ako po odmenách alebo úteche.

Jedlo by nemalo byť nástrojom manipulácie.

JEDENIE A POZERANIE TELEVÍZORA ALEBO ZPBRAZOVACÍCH JEDNOTIEK

Jedlo spojené s pozeraním rozprávok môže viesť k tzv. nevedomému jedeniu. Dieťa nevníma chute, štruktúru jedla ani signály sýtosti. Často tak zje viac, než potrebuje, alebo naopak menej – jednoducho preto, že sa nesústredí na jedlo.

CHÝBAJÚCA PRAVIDELNOSŤ V JEDENÍ

Pravidelný režim dáva dieťaťu pocit bezpečia a zároveň podporuje správne trávenie. Ak sú jedlá každý deň v inom čase, telo nemá šancu si zvyknúť a vytvoriť si stabilný pocit hladu.

JEDENIE ZAKÁZANÝCH POTRAVÍN PRED DEŤMI 

Či chceme, či nie tak pre deti sme vzorom vo všetkom a deti majú tendenciu po nás opakovať. Takže aj v jedení im potrebujeme ísť príkladom. Nestačí deťom, hovoriť, že niečo nesmú jesť, keď to vidia jesť nás. Naopak je dôležité, aby videli, že aj my jeme to, čo chceme aby jedli oni.

Zdravý vzťah k jedlu sa nerodí cez noc. Je výsledkom každodenných maličkostí – atmosféry pri stole, rešpektu k signálom tela, našej trpezlivosti, otvorenosti novým potravinám aj ochote byť deťom skutočným vzorom. Vytvorme z jedla čas, na ktorý sa deti budú tešiť, nie stresovať.