Čo robiť, ak vaše dieťa preferuje len jedného rodiča. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené! V tomto príspevku sa budeme venovať dôvodom tohto správania, ponúkneme tipy na podporu rovnováhy a uistenia a poskytneme rady na pestovanie zdravých vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
Čo to znamená, keď má dieťa preferovaného rodiča?
Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností. Malé deti, najmä batoľatá, môžu prechádzať fázami, keď preferujú jedného rodiča pred druhým; je to prirodzená súčasť ich vývoja.
Zdravé spôsoby, ako sa vysporiadať s tým, že vaše dieťa je viac pripútané k druhému rodičovi
„Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti. Pochopenie dôvodov za týmto správaním môže pomôcť rodičom pristupovať k situácii s empatiou a trpezlivosťou bez prehnaných pocitov ublíženia.
Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť. Povzbudzujte rodinu, aby si stanovila a pochopila svoje vlastné rozhodnutia a hranice, s kým trávi čas. Nejde o to, kto je „lepším rodičom“; ide o to, aby sa vaše dieťa mohlo bezpečne testovať a stanovovať hranice.
Neberte si to osobne
Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností. Namiesto toho pristupujte k situácii s empatiou a pochopením; ide o rešpektovanie a podporovanie autonómie vášho dieťaťa a prehodnocovanie jeho hraníc.
Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností. Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom. Tým podporujete pozitívne a harmonické rodinné prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a milované oboma rodičmi.
Nájdite aktivity, ktoré dieťa robí s oboma rodičmi
Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina. Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení. Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty. Naplánujte si čas pre oboch, „mamičku“ aj „ocka“, aby ste mali čas jeden na jedného, a zvážte účasť na rodinnej terapii, ak si myslíte, že by to bolo prospešné!
Čo robiť, ak je dieťa pripútané k vám
Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske. Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie. Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami. Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi. Tým pomáhate dieťaťu vytvárať silné väzby s oboma rodičmi a podporujete pocit bezpečia.
Uznávajte pocity dieťaťa
Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou. Ak ste príliš kritickí alebo odmietaví, pravdepodobne si tento spôsob vzťahovania osvojia a stanú sa príliš kritickými alebo odmietavými voči sebe samým! Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité. Dajte im vedieť, že ich emócie sú vypočuté a prijaté. Aktívne počúvajte a reagujte s empatiou, keď vyjadrujú svoje preferencie alebo pocity.
Buďte trpezliví
Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť. Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy. Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom. Tým, že ponúknete trpezlivosť, vytvárate bezpečný priestor, v ktorom sa dieťa môže vyjadrovať a nakoniec sa cez túto fázu prepracovať.
Stojte si pevne za svojím a nechajte svojho partnera, aby sa postaral o dieťa
Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby. V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa. Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho. Nezachraňujte dieťa od vášho partnera.
Užívajte si svoj voľný čas!
Keď vaše dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite voľný čas na starostlivosť o seba a osobné záujmy. Použite tento čas na dobíjanie energie a sústredenie sa na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relaxáciu. Venujte sa koníčkom, čítajte knihu, cvičte alebo si jednoducho oddýchnite. Tento čas pre seba je dôležitý pre udržanie vašej pohody a pre to, aby ste mohli byť najlepším rodičom, akým môžete byť.
Vplyvy nezdravého vzťahu jedného rodiča s dieťaťom
Nezdravý vzťah jedného rodiča s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Dieťa môže mať problémy so separačnou úzkosťou, čo vedie k ťažkostiam pri vytváraní zdravých vzťahov v budúcnosti. Okrem toho to môže vytvárať stres a napätie v rodinných vzťahoch, čo môže ovplyvniť vzťah medzi partnermi.
Ako podporiť zdravé pripútanie
Ako rodičia interagujú so svojimi deťmi, ovplyvňuje sociálne fungovanie detí. Zabezpečte, aby obaja rodičia aktívne zapojovali sa do starostlivosti o deti a trávili s nimi kvalitný čas, aj keď ste len v tej istej miestnosti a robíte rôzne úlohy, čo je známe ako „paralelná hra“ v terapii hrou a vývoji detí. Tento proces umožňuje vášmu dieťaťu objavovať a zapájať sa do hry vlastným tempom, pričom stále cíti vašu prítomnosť a podporu v pozitívnych interakciách.
Navigovanie v zložitostiach rodičovstva, najmä pri riešení preferenčných vzťahov, môže priniesť pocity úzkosti a viny. Ak vás tieto emócie preťažujú, je dôležité pamätať si, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti. Pomôže vám uvedomiť si, kde môžete robiť chyby, a poskytne tipy a podporu na to, aby bol tento proces zábavný!
Často kladené otázky
Prečo sú deti pripútané k jednému rodičovi viac ako k druhému?
Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné. Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia. Pamätajte, že nejde o to byť „obľúbeným“ rodičom; ide o vytváranie podpory a bezpečného vzťahu, v ktorom sa dieťa môže cítiť bezpečne a milované, keď sa orientuje vo svojom svete emócií a vzťahov.
Je normálne, že dieťa je viac pripútané k jednému rodičovi?
Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou. Táto preferencia sa môže časom meniť, ale cieľom nie je byť preferovaným rodičom; ide o to pochopiť a rešpektovať osobné hranice dieťaťa a podporovať spojenie v danej chvíli.
Čo funguje najlepšie?!?!
Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu. Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí. Najlepšou metódou je komunikovať s dieťaťom a rozpoznávať jeho osobnosť a štýly hry!
Referencie
1 An, D., Jager, J., Putnick, D. L., & Bornstein, M. H. (2023). Parenting stress and attachment insecurity in young adulthood: A social relations model. Journal of Marriage and Family, 85(2), 556–579. https://doi.org/10.1111/jomf.12893
[2] Kim, J. J., Kent, K. M., Cunnington, R., Gilbert, P., & Kirby, J. N. (2020). Attachment styles modulate neural markers of threat and imagery when engaging in self-criticism. Scientific reports, 10(1), 13776. https://doi.org/10.1038/s41598-020-70772-x
[3] Moschko, T., Stadler, G., & Gawrilow, C. (2023). Fluctuations in children’s self-regulation and parent-child interaction in everyday life: An ambulatory assessment study. Journal of Social and Personal Relationships, 40(1), 254–276. https://doi.org/10.1177/02654075221116788
[4] Verschueren, K., & Spilt, J. L. (2021). Understanding the origins of child-teacher dependency: Mother-child attachment security and temperamental inhibition as antecedents. Attachment & Human Development, 23(5), 504-522.https://doi.org/10.1080/14616734.2020.1751988