Prečo je spánok dôležitý

Spánok je podobne ako jedlo biologickou potrebou a preto je tak dôležitý. Počas spánku sa mozog obnovuje (refresh), utrieďuje si myšlienky, dôležité a významné udalosti si uchováva a nevýznamné naopak eliminuje.

Prečo je teda spánok tak dôležitý? Ak chceme, aby dieťa bolo schopné dobre fungovať počas dňa, práve kvalitný spánok mu zaistí optimálny celodenný stav bdelosti. Vyhneme sa tak ospalosti alebo naopak hyperbdeniu. Každý nočný spánok či denné spanie (u menších) dobije „baterky“ mozgu. Zvýši tak rozsah pozornosti, zaistí fyzickú i mentálnu pohodu dieťaťa. Spánok je jedlom (energiou) pre mozog. Pre zdravý spánok, potrebuje dieťa zdravé „jedlo“, a teda zdravé spánkové návyky. Tak ako nechceme vlastnému dieťaťu dávať nezdravé jedlo, nechcime pre neho teda ani nezdravý spánok.

Ako potvrdzujú mnohé štúdie, spánok je veľmi dôležitý pre kognitívny vývin dieťaťa. Obzvlášť dôležitý je v detstve a adolescencii, v čase procesu učenia sa. Práve v mladosti sa spojenie medzi nervovými bunkami formuje a silnie tak veľmi ako už nikdy potom neskôr v dospelosti. Slabá kvalita spánku poškodzuje mozog! Nedostatok spánku, príp. prerušovaný spánok zvyšuje hladinu kortizolu (hormón ovplyvňujúci stres), čo sa na škále negatívnych emócií prejaví v častejších pocitoch smútku, samoty, nervozity alebo strachu.

Spánkové návyky sa nevyvíjajú automaticky

Ak bábätká a deti nespia v synchronizácii s ich biorytmom, znamená to, že nespia dobre. Nezdravý spánok, obzvlášť chronický, nie je samozrejme dobrý pre žiadne dieťa. Dobrý spánok naopak podporí deti v prispôsobivosti, spolupráci a pokojnejšom priebehu hry.

Pre mnohých rodičov je však stále prekvapujúca informácia, že spánkové návyky sa nevyvíjajú automaticky. Rodič teda môže pomôcť dieťaťu naučiť sa dobrým spánkovým návykom. Preto ak sme každú noc budení plačom dieťaťa, ktoré nespí dobre a viníme sami seba, že nie sme dobrí rodičia, nemajme pocit, že nevieme ovplyvniť spánkový vzorec dieťaťa. Práve toto myšlienkové nastavenie je bohužiaľ mnohokrát spúšťačom spánkovej poruchy do budúcna. Spánkový problém totiž neruší len noc dieťaťa ale narúša aj jeho deň, kedy je viac precitlivené, nepozorné a menej sústredené. Chceme však, aby dieťa bolo počas dňa aktívne, vyrovnané, schopné sa učiť a rásť. Pokiaľ ale má rodič nedôsledný a príliš nepravidelný prístup k spánku dieťaťa, výsledkom je vyššie spomínaný spánkový problém, a tiež nespočetné nočné vstávania, náreky a plač.

Spánok najmenších, predškolákov i školákov

Pre najmenších je veľmi dôležitý nielen nočný ale aj denný spánok. Je dokázané, že deti ktoré nespia počas dňa sú viac uplakané, ospalé, nevedia sa rýchlo a ľahko učiť novým veciam. Úlohou nás rodičov je preto dieťatku dopriať kvalitný spánok aj počas dňa.

Pri predškolákoch, dobrý a kvalitný spánok, nielen počas noci ale i dňa, znamená, že dieťa je viac prispôsobivé, v zmysle prispôsobiť sa novým okolnostiam, ktoré s príchodom školskej dochádzky nastanú. Adaptabilita je jednou z najdôležitejších vlastností, potrebných pre dosiahnutie úspechu v škole. Dieťa, ktoré nespí počas dňa, spí horšie počas noci, má teda v konečnom dôsledku menej spánku alebo je spánok neustále narúšaný. Krátky nočný spánok u menej ako 5ročných detí, podľa známych štúdií, predikuje obezitu vyskytujúcu sa neskôr vo veku 5-9rokov.

Nedostatok spánku školákov (7-8ročných) zas predikuje hyperaktivitu a impulzivitu. Prerušovaný spánok, a teda zvýšená hladina kortizolu, podnecuje negatívne emócie. Jedna štúdia s dvojičkami vo veku 10rokov ukázala, že dieťa s lepšie naučeným spánkovým vzorcom (teda to, ktoré malo kvalitnejší spánok) malo vyššie skóre v teste čítanie-slovná zásoba -chápanie textu.

Plač je zlý, nedostatok spánku je horší

Samozrejme sú tu isté faktory, ktoré spánok ovplyvňujú mimo kompetenciu rodičov. Deti predsa nie sú stroje a všetky majú obdobia nariekania a plaču. Tieto obdobia stresujú rodičov, všetci rodičia chcú utíšiť svoje dieťa, čím viac dieťa narieka a plače, tým menej spí, čím menej spí dieťa, tým menej spí rodič, čím menej rodič spí, tým je pre neho náročnejšie utešovať dieťa. Hovoríme o tzv. univerzálne prirodzených faktoroch, s ktorými sa určite každý rodič stretne v súvislosti so spaním. A potom sú tu spoločenské faktory, na ktoré narazíme tiež v súvislosti so spánkom ako ruch a hluk z mesta, prechádzky a plánované výlety, návštevy, moderný životný štýl, a pod.

Nedostatok spánku dieťatko dobehne

Nemyslime si , že nás nedostatok spánku dieťaťa nedobehne, ak stále posúvame nočné ukladanie, lebo sme sa nestihli, kvôli neskorému príchodu z práce, dostatočne s deťmi vyblázniť, alebo ak ukrajujeme dieťaťu z denného spánku, lebo sa chystáme na návštevu. Ak sa to stane raz za čas, je to v poriadku, ale dennodenne to jednoznačne vedie ku kumulovaniu spánkového dlhu (deficitu), teda k spánkovej deprivácii dieťaťa, ktorá podporuje neschopnosť učiť sa. A toto už my, rodičia, s určitosťou ovplyvniť vieme.

Je nám všetkým známe, že chronický nedostatok spánku sa aj u dospelých prejaví negatívne. Ide o rôzne ochorenia ako vysoký krvný tlak, väčšie riziko cukrovky, vysoký cholesterol, rôzne zápalové ochorenia, obezita, atď.

Prečo sa teda vyhnúť spánkovým problémom už v detstve?

aby sme zabezpečili zdravé spánkové návyky, ktoré si dieťa nesie so sebou do puberty a adolescencie, a koniec koncov aj do dospelosti;
pretože dieťa samé nakoniec ocení, že sa cíti dobre oddýchnuté, a že počas dňa dokáže podať lepší výkon či už v škole alebo na športovom krúžku;
dobrý spánok dieťaťa dokáže predísť ochoreniu ako je popôrodná depresia matiek;
pretože, ak má dieťa naučené dobré spánkové návyky, tak jeden deň mimo rutiny (výlet, choroba, atď.), nevyvedie rodičov z miery a deti sú ľahko a rýchlo schopné „naskočiť znova na vlak“ a udržať si dobré spánkové návyky naďalej a bez problémov.