Separačná úzkosť sa prvýkrát vo zvýšenej miere u dieťatka objaví okolo 8-10 mesiaca. Potom ho sprevádza ešte veľmi dlho, pričom v obdobiach 12, 18 a 24 mesiacov hovoríme o jej vrcholení. Najčastejšie sa spája teda práve s obdobiami spánkovej regresie. Separačná úzkosť je prirodzený miľník v živote dieťatka a my rodičia môžeme dieťatku túto úzkosť pomôcť zvládnuť.
Ako sa prejavuje separačná úzkosť?
Separačná úzkosť znamená strach z odlúčenia. Dieťatko od narodenia funguje najmä s maminkou. V určitom období začne dieťatko duševne dozrievať a uvedomuje si odlúčenie. Cez deň býva dieťatko nervózne, plačlivé. Plače, ak sa čo len na chvíľku stratíte z dohľadu. Dieťatko časom pochopí, že maminka sa vráti, keď odíde do kúpeľne a že existuje, aj keď nie je práve v dohľade.
Počas tohto procesu separačnej úzkosti, dieťatko veľmi citlivo a s plačom reaguje najmä na situácie, keď sa maminka vzdiali. Najobľúbenejšiou činnosťou dieťatka v tomto období je hra na „suchý zips“. Dieťatko sa nerado vzďaľuje od maminky, prítomný je silný prvok pripútanosti.
Separačná úzkosť ovplyvňuje aj spánok. Dieťatko začne zrazu z ničoho nič pri zaspávaní plakať, v postieľke sa stále dookola stavať (v období 8-10 mesiacov), v noci často budiť, denné spánky sa môžu skrátiť alebo ich dieťatko odmieta úplne.
Ako pracovať s dieťatkom na znížení separačnej úzkosti
Hrajte sa s dieťatkom na skrývačku
V postieľke cez deň pri hraní ale aj cez deň v iných častiach domu/bytu, sa skrývajte za blízky nábytok (posteľ, gauč a pod.) na pár sekúnd a hovorte, „Kde je maminka?… Tu je maminka!“ alebo „Kukuk!“. Dieťatko potrebuje rozumieť tomu, že aj keď vás nevidí, neodišli ste navždy a vrátite sa.
Skrývajte hračky pod plienku
Takýmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme. Skryte preto obľúbenú hračku alebo hryzadlo pod plienku pred dieťatkom tak, aby to dieťatko videlo a podporte dieťatko v tom, aby zdvihlo plienku a hľadalo hračku.
Zahrajte si situáciu odlúčenia s hračkami
Hrajte si napríklad s plyšiakmi, autíčkami alebo bábikami divadielko o maminke a dieťatku. Simulujte modelové situácie, kedy maminka (hračka) na chvíľku odíde a potom sa s k svojmu dieťatku opäť vráti. Dieťatku takto modelujeme situáciu odlúčenia a ukazujeme mu, že odlúčenie je v poriadku, že maminka sa vráti.
Učte dieťa, že aj iné osoby sú milujúce
Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napr. ockom, babkou a pod. Je to veľmi dôležité, aby sa naučili, že keď odídete, vždy sa vrátite a že aj niekto iný ako maminka, je milujúca dôveryhodná osoba.
Trénujte krátke odlúčenia
Niekedy sú situácie, že maminka jednoducho potrebuje odísť k lekárovi, do obchodu, na úrad alebo do práce bez dieťatka. Odlúčenie v období separčnej úzkosti dieťatko lepšie zvládne, ak je zvyknuté bývať aj s niekým iným. Preto môžete takéto krátke odlúčenia „trénovať“.
1.krátke odlúčenia praktizujte skôr, ako u dieťatka bude separačná úzkosť vrcholiť
2. nechávajte dieťatko stále s tou istou osobou
3. začnite s kratšími odlúčeniami a postupne ich predlžujte, aby dieťatko lepšie pochopilo princíp toho, že sa vrátite
4. dieťatko odlúčenie zvláda lepšie, ak je napapané a vyspinkané, je vtedy menej nervózne a ochotnejšie vás „pustiť“
5. neodchádzajte od dieťatka únikom, kazí to vzťah a dôveru medzi vami a dieťaťom. Ako môže dieťa vedieť, že takto tajne neodídete zase
6. zaveďte si rituál rozlúčenia
7. ak potrebujete niekam ísť, uprednostnite nechať dieťatko v domácom prostredí
8. nepredlžujte odchod a lúčenie
Separačnú úzkosť lepšie zvládajú deti, ktoré nepozerajú programy a nečítajú knižky podporujúce strach, sú menej bojazlivé. Podporte staršie deti v tom, aby činnosti, ktoré už vedia, robili samostatne bez vašej asistencie. Jedenie, oblieknie ponechajte v ich zodpovednosti. Separačnú úzkosť nemôžete preskočiť, ani zrýchliť. Je dobré ak s ňou rátate a pripravíte sa na to, že dieťatko si v tomto období bude vyžadovať vašu pozornosť, bude chcieť byť stále pri vás a potrebovať vašu blízkosť, objatie a uistenie toho, že ste tu preň.