V dnešnej dobe sa kladie oveľa väčšia pozornosť emóciám detí a potrebe rozvíjania emočnej inteligencie u detí, ako tomu bolo v minulosti. Už vieme, že emócie detí sú úplne v poriadku a vieme aj to, že úlohou nás rodičov, je naše deti ich emóciami sprevádzať a pomôcť im ich pochopiť a akceptovať. Stretli ste sa už ale so situáciou, že ste ráno potrebovali stihnúť autobus, ale vaše dieťa sa už tretíkrát ráno zrútilo, ako domček z karát, lebo ste mu nedovolili na raňajky zjesť balík cukríkov a teraz od neho potrebujete, aby si tie topánky naozaj obulo? Vaše dieťa je nahnevané, smutné, možno zúri. Všimli ste si, čo je v takýchto momentoch častokrát pre nás najťažšie? Je to skutočnosť, že nedokážeme tolerovať ani naše vlastné emócie smútku, hnevu. Je to prirodzené, nakoľko väčšina z nás bola v detstve vedená k tomu, že takéto emócie sú zlé, neprijateľné a nebezpečné.
Empatia a emočná inteligencia
Empatia vyjadruje schopnosť vnímať pocity druhých a vcítiť sa do pocitov niekoho iného.
Empatia je základom emočnej inteligencie a efektívneho rodičovstva (1).
Prečo to tak je? Pre nás rodičov je zásadné, aby sme dokázali pochopiť naše dieťa a napojiť sa naň. Empatia je schopnosť cítiť emócie z pohľadu toho druhého. Keď rodič prejaví voči dieťaťu empatiu, je to pre dieťa dar. Empatia posilňuje vzťah a väzbu s našimi deťmi. Dieťa sa vďaka empatii cíti pochopené a menej zranené.
Empatia sa u detí vyvíja prirodzene prostredníctvom zdravého emočného vývinu. Základom je, aby dostávali empatiu od svojich rodičov. Deti, ktoré cítia empatiu viac spolupracujú a prijímajú lepšie vaše rodičovské vedenie. Vaše prijatie a pochopenie jeho emócií mu pomôže rozpoznať a prijať jeho vlastné emócie.
Čo empatia nie je
Nižšie v texte sa venujem tomu, čo za empatiu nepovažujeme.
Benevolentnosť
Úlohou nás rodičov je nastavovať hranice. Naše deti sa častokrát s týmito hranicami cítia nespokojné. Kľúčom je uznať ich právo dieťaťa cítiť sa s hranicami nespokojné. Pre dieťa je dôležité vedieť, že dokážete tolerovať jeho sklamanie a hnev voči vám a rovnako aj jeho iné emócie.
Riešenie problémov
Cieľom je dieťaťu pomôcť zvládnuť jeho emócie a podporiť ho, aby mohlo začať hľadať riešenia. Aj keď to môže byť pre nás rodičov náročné nezasiahnuť, našou úlohou nie je vyriešiť problém za dieťa.
Súhlasenie
Keď má dieťa veľké emócie, chceme mu ich pomôcť pochopiť spracovať. To ale neznamená, že s jeho emóciami musíme súhlasiť. Cieľom je ukázať, že jeho emóciám rozumiete, nič viac, nič menej. Už len cítiť sa pochopený je pre dieťa veľká vec.
Analyzovanie
Cieľom nie je s dieťaťom analyzovať jeho emócie. Empatia je o popísaní emócie, ktorú vidíte, že dieťatko má a o daní dieťaťu na javo, že jeho emócie vnímate. Vyhnite sa teda napríklad analyzovaniu „Myslím si, že si nahnevaný, pretože žiarliš na to, že tvoj brat dostal na narodeniny veľa darčekov.“ Dieťatku dokáže viac pomôcť vedomie, že ste si všimli, že sa niečo deje „Vidím, že si dnes mrzutý…“
Katastrofizovanie
Prejavenie empatie znamená, že prispôsobíte vašu reakciu konkrétnej situácii. Ak je vaše dieťa smutné, lebo jeho tím práve prehral futbalový zápas, nemusíte sa tváriť, ako keby niekto zomrel. Ponechajte primeranú reakciu.
Potláčanie pocitu
Nezľahčujte pocity dieťatka a neučte dieťatko potláčať svoje pocity. Vyhnite sa vetám ako „ale veď nebuď smutná, veď to nič nie je“. Aj keď je cieľom často nabudenie dieťaťa, je lepšie vyčkať, aby dostalo priestor na vyjadrenie svojej emócie a pocitov v bezpečnom prostredí. Dieťa následne automaticky pôjde cestou, kedy sa bude chcieť nabudiť.
A čo naopak empatia je
Načúvanie bez nátlaku na vyriešenie situácie
Nemusíte situáciu vyriešiť a ani súhlasiť s pohľadom dieťatka na vzniknutú situáciu. Načúvajte dieťatku.
Zrkadlenie, uznanie a zamyslenie
To je to, čo vyjadruje empatiu voči dieťatku. Môže vyzerať napríklad takto:
„Hneváš sa na brata…“
„Waw pozri, kde až si!“
„Vyzerá to tak, že máš obavy z prespávačky…“
Rešpektovanie zdravých hraníc
Skutočnosť, že ste empatickí a vcítite sa do pocitov dieťatka, neznamená, že strácate vlastné zdravé hranice a pocit pohody. Empatia znamená, že chápete emócie dieťatka a to, že čo práve prežíva, môže pre neho znamenať „koniec sveta“. Zároveň ale vaša schopnosť zachovať si pokoj v ťažkých emočne vypätých situáciách uisťuje dieťatko, že nakoniec všetko dobre dopadne.
Zdroje
(1) Gottman, J., 1997, Raising An Emotionally Intelligent Child