Na spánok detí vplýva nespočetné množstvo faktorov. Možno si to ani neuvedomujeme, ale jedným z nich je aj aj senzorika.
Čo je „senzorika“
Pod senzorikou chápeme proces spracovania a integrácie zmyslových informácií z vonkajšieho prostredia a z vlastného tela. Náš mozog denno denne spracováva množstvo vnemov a využíva pri tom hlavné zmysly, ku ktorým patrí zrak, čuch, hmat, chuť, sluch, vestibulárne zmysly a proprioreceptívne zmysly.
Vstibulárne zmysly majú „na starosti“ rovnováhu a priestorovúu orientáciu. Pomáhajú nám zvládať zrýchlenie, gravitáciu, otáčanie a iné pohyby. Proprioreceptívne zmysly definuje schopnosť pocitu jednej časti tela voči druhej a prejavuje sa napríklad schopnosťou odhadnúť správne stisnutie ruky druhej osobe alebo schopnosť odhadnúť správny tlak ceruzky na papier.
V kontexte našich detí si môžete pod senzorikou napríklad predstaviť, ako dieťa vníma pocit z oblečenia, ako reaguje na príliš veľa svetla, hluk z prostredia ale aj napríklad na vôňu iných ľudí.
Senzorický systém niektorých ľudí je v nerovnováhe, je prestimulovaný alebo naopak podstimulovaný. Niektorí ľudia prirodzene vyhľadávajú a potrebujú senzorické podnety, iní ich naopak odmietajú, pretože ich nepríjemným spôsobom stimulujú (1).
Senzoricky vyžadujúce a senzoricky odmietajúce deti
Už pri našich deťoch vidíme, že každé na podnety reaguje inak. Je to z toho dôvodu že deti môžu byť senzoricky vyžadujúce alebo senzoricky odmietajúce podľa toho, ako reagujú na jednotlivé vnemy.
- Senzoricky odmietajúce deti uprednostňujú tiché prostredie, tlmenejšie svetlá, nemajú rady hluk.
- Naopak senzoricky vyžadujúce deti sa rady točia, hojdajú, dobre tolerujú hluk.
Musím doplniť, že dieťa (pokiaľ nemá nejakú poruchu senzorického vnímania) sa v rámci škály vyžadovania a odmietania väčšinou náchadza pri jednom vneme na jednej strane pri inom vneme na druhej strane spektra. Pre vysvetlenie: 3 ročná Janka môže mať rada skákanie na trampolíne a rada vysí dole hlavou, keď sa s ockom bláznia ale nemá rada hlasné zvuky.
Ako môže senzorika ovplyvňovať spánok?
Dobré senzorické nastavenie dieťaťa môže mať vplyv aj na spánok našich detí a jeho kvalitu. Niektoré zbožňujú dotyk, hojdanie, nosenie, iné deti to odmietajú. Niektoré deti zbožňujú ťažké prikrývky, iné nechcú byť zakryté vôbec. Dobré senzorické nastavenie dieťaťa môže mať vplyv aj na spánok našich detí a jeho kvalitu.
- Pre senzoricky vyžadujúce deti môže byť náročnejšie zaspať, pretože pri uložení sa na spánok im sú odmietnuté vnemy ako pohyb, chuť, vôňa, zvuk. Naopak vnem, ktorý ostáva je hmat. Tým že deti vyžadujú vnemy, je veľmi dôležité napríklad vybrať pyžamko zo správneho materiálu a vhodného strihu, aby ich pri spánku nerušilo. Týmto deťom vyhovujú tesnejšie pyžamká, zavinutie a ťažké prikrývky. Môže sa im páčiť biely šum a kočíkovanie po chodníku okolo rušnej cesty.
- Senzoricky odmietajúcim deťom môže naopak spánok zhoršovať napríklad rušné prostredie, v ktorom spia. Dieťatko môžu rušiť napríklad hlučnejší susedia, súrodenec. Tieto deti tiež nemusia dobre tolerovať zavinovanie, spacie vaky, nočné svetielka.
Pre nás ako rodičov vie byť veľkou výhodou, ak si odsledujeme aké naše dieťa je a ako jednotlivé vnemy spracúva. Vie nám to následne pomôcť nielen pri spánku a uspávaní našich detí ale aj v každodennom živote.
Zdroje:
(1) Heller, S. (2004). Too Loud, Too Bright, Too Fast, Too Tight: What to Do If You Are Sensory Defensive in an Overstimulating World. New York: Harper Collins.
Hookway, L. (2019). Holistic Sleep Coaching. PraeclarusPress. ISBN: 978-1-946665-21-8.