Schopnosť detí rozprávať sa naplno ukáže až po prvom roku života. Naše deti však s nami vedia komunikovať oveľa skôr. Už malé bábätká nám vedia signalizovať svojími výrazovými prostriedkami a správaním známky únavy a povedať, že potrebujú ísť spinkať. Ak náhodou tieto známky únavy rodič nepostrehne a neuloží dieťatko spinkať včas, bude z tváre dieťatka a jeho pohybov a správania môcť vyčítať známky preúnavy. Aj keď v pôrodnici nedostávajú maminky slovník, veľmi rýchlo sa pozorovaním dieťatka naučia rozpoznať jeho potreby a reagovať na ne.
Najbežnejšie známky únavy
Najmä pri najmenších deťoch sa únava dieťatka prejavuje pohľadom. Dieťatko môže mať sklenený pohľad a pozerať akoby do prázdna. Maminky si tiež môžu všimnúť začervenanie očiek, obočia a ťažké viečka. Deti únavu signalizujú otáčaním hlavičky a vyhýbaním sa očnému kontaktu. Niektoré detičky začnú zívať a šúchať si očká alebo sa chytajú za ušká. Pohybová aktivita klesne. Tieto signály nám hovoria o tom, že dieťatko máme začať ukladať na spánok.
Veľké zívanie a prvé známky nervozity sprevádzané intentzívnym šúchaním očiek znamenajú pripravenosť dieťatka na spánok. Niekedy rodič naopak nesprávne vyhodnotí správanie dieťatka a uloží dieťatko na spánok príliš skoro. Uspávanie je potom nekonečné, často sprevádzané plačom a frustráciou dieťatka a rodiča.
Maminky, ktoré majú doma novorodenca môžu automaticky za signál únavy považovať aj nervozitu dieťatka. Nie každý plač, ale znamená, že máme dieťatko uložiť na spánok. Vždy zohľadnite aj iné potreby dieťatka ako hlad, výmenu plienky alebo aj prípadné nepohodlie, ktoré môže spôsobovať oblečenie alebo keď dieťatko niečo tlačí. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše dieťatko môže začať prsník alebo fľašku odmietať alebo veľakrát v saní spomalí a saje už akoby iba na zaspatie. Pri starších deťoch sa únava prejavuje zhoršenou koordináciou.
Známky preúnavy
Nová maminka samozrejme nemusí ešte vedieť rozoznať známky únavy a uložiť dieťatko spinkať včas. Známkami preúnavy býva už prílišná nervozita a hysterický plač.
Ak dieťatko neuložíme spinkať vtedy, keď potrebuje s najväčšou pravdepodobnosťou bude veľmi nervózne, jeho telíčko sa môže zdať byť kŕčovité a pri snahe uložiť ho na spánok alebo nakŕmiť sa od nás môže odtláčať preč. Uspať preunavené dieťatko býva veľmi náročné. Ak sa aj podarí dieťatku zaspať, jeho spánok býva menej kvalitný, môže byť kratší alebo veľmi prerušovaný a dieťatko je potrebné douspávať. Vyhnite sa situáciám, kedy už dieťatko veľmi plače kvôli preúnave a prílišnej stimulácii.
Nerobte si ale starosti. Uvidíte, že sa postupne naučíte rozoznať známky únavy vášho dieťatka stále lepšie a lepšie. Ako bude vaše bábätko rásť, postupne sa bude doba bdenia (čas od zobudenia po zaspatie) predlžovať. Z mojej skúsenosti je od 3. mesiaca života bábätka dobré sledovať nielen známky únavy ale aj odporúčanú dobu bdenia. Najmä ak máte problém so zaspávaním/uspávaním vášho bábätka, problémom môže byť aj nedostatočná únava, prípadne chýbajúca predspánková rutina.
Pri starších bábätkách (4+ mesiace) je dobré počkať na viaceré známky únavy. U menších bábätiek ukladajte s prvými známkami únavy.
Pri ukladaní na spánok dieťatka je preto dobré sledovať nielen dobu bdenia, spánkové potreby detí podľa veku, ale riadiť sa aj známkami únavy dieťatka. Uložiť dieťatko na spánok, keď potrebuje, môže prispieť k jeho kvalitnému spánku. Poznať a odsledovať si známky únavy vám pomôže začať včas s predspánkovou rutinou, ktorá postupne dieťatko pripraví na to, že ide spinkať a krásne funguje ako spojovací most medzi ukončením zábavných aktivít a spaním.