Vzťahová väzba, rešpektujúca výchova, kontaktné rodičovstvo. To všetko sú termíny, o ktorých sa intenzívne hovorí najmä posledné roky. Spojítkom všetkých týchto výrazov ja štýl rodičovstva a prístup k deťom, ktorý v súčasnosti veľmi determinuje našu výchovu.
Niekedy mám ale pocit, že ten tlak na budovanie zdravej vzťahovej väzby a kontaktného rodičovstva je až príliš a že nie je úplne správne pochopený. V článkoch nájdeme často informácie o tom, čo všetko „musí“ maminka spraviť preto, aby bola vzťahová väzba pevná. Ako napríklad bonding po pôrode, dojčenie na požiadanie, spoločné spanie a pod.
A ak to tak nie je, začínajú prevládať názory, že si matka s dieťatkom nevytvorí dostatočnú vzťahovú väzbu, čo môže byť pre rodičov veľakrát veľmi stresujúce.
Toto je podľa mňa ale extrém. Súhlasím s tým, že budovanie väzby je veľmi dôležité. Zároveň si ale myslím, že to, aká väzba je medzi matkom a dieťatkom alebo to ako „dobrá“ matka sme, nezávisí len od toho, či porodíme doma, dojčíme alebo praktizujeme spoločné spanie.
Čo je vzťahová väzba
Vzťahová väzba je vzťah medzi dieťaťom a rodičom alebo osobou, ktorá sa o neho stará. Ide o vzťah založený na hlbokej a trvalej dôvere dieťaťa v dostupnosť a starostlivosť tejto osoby. Budovanie vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičom je kľúčovým aspektom zdravého rodinného vzťahu a správnej výchovy. Starostlivý vzťah medzi dieťaťom a rodičom má vplyv na dieťa a to, akou osobou sa v dospelosti stane.
Budovanie vzťahovej väzby a kontaktné rodičovstvo nie sú synonymá. Pevnú vzťahovú väzbu môžete mať s dieťatkom aj v prípade iného štýlu rodičovstva ako kontaktného.
Základom vzťahovej väzby je
- poskytnutie pocitu bezpečia a istoty
- regulovanie emócii dieťaťa – upokojovať trápenie, podporovať pokoj
- ponúknutie bezpečnej základne, z ktorého dieťa môže objavovať
Pre vzťahú väzbu je dôležité nielen to, čo robíte, ale aj ako to robíte
Predstavte si, že máme 2 maminky. Jednu, ktorá dieťatko dojčí a druhá, ktorá dieťatko kŕmi umelým mliekom. Maminka, ktorá dojčí to robí mechanickým a necitlivým spôsobom, ťuká pri tom do telefónu. Druhá maminka kŕmi svoje dieťa umelým mliekom z fľaše citlivým spôsobom, vníma podnety od dieťaťa a využíva interakciu.
Pre vzťahovú väzbu je dôležitá kvalita interakcie.
Ak sa maminka rozhodne nedojčiť alebo nemôže dojčiť, neznamená to, že nebude mať vybudovanú pevnú väzbu so svojím dieťaťom.
Kontakt na kožu, blízkosť, nosenie vie prispieť k budovaniu väzby, vie dokonca pomôcť pri tíšení dieťatka. Blízkosť rodiča, ale nemusí nevyhnutne znamenať neustály kontakt s dieťaťom. Reagovať na signály a potreby dieťatka môže rodič aj v prípade, keď nie je práve s dieťaťkom v kontaktre koža na kožu. Pre budovanie je dôležité, aby bol rodič na blízku, ale tiež aby bol pokojný, vyrovnaný a nie vystresovaný a vyčerpaný z toho, že „musí“ mať dieťatko neustále v šatke, nosič, či pri ňom neustále ležať v jednej posteli.
„Je rozdiel medzi pevným a bezpečným pripútaním. Pevná pripútanosť – neustále spolu – môže byť v skutočnosti úzkostnou pripútanosťou.“
Emócie a potreby detí
Reagovať na potreby dieťaťa a pracovať s emóciami dieťaťa je dôležité pre správny vývin mozgu, kognitívny a emocionálny vývin, systém regulácie stresu. Niekedy to ale vedie k tomu, že rodičia, sú až príliš citliví a úzkostliví (aj keď to samozrejme myslia dobre). Prílišná citlivosť však môže viesť k tomu, že rodičia majú pocit, že musia splniť dieťaťu každú požiadavku, len aby nezaplakalo.
Pre bábätká do cca 1 roku života je to vhodné a neznamená to, že dieťatko rozmaznávame. Pri starších deťoch by sme ale mali myslieť aj na význam zavádzania hraníc do výchovy. Na druhej strane sa niektorí rodičia cítia vystresovaní z toho, sa nemôžu venovať svojmu dieťaťu dostatočne medzi inými povinnosťami. Títo rodičia sa môžu trochu utešiť zistením, že aj v rámci bezpečného pripútania sú rodičia naladení na dieťa len asi 30% času. Podľa výskumníkov je dôležité, aby si dieťa vybudovalo všeobecnú dôveru v to, že jeho rodič bude reagovať a splní jeho potreby (1). Nie, nemusíte preto robiť non stop všetko, čo si vaše dieťatko zmyslí.
Kontaktné rodičovstvo
A ako je to s kontaktným rodičovstvom. Filozofia kontaktného rodičovstva sa sústreďuje okrem iného na dojčenie, spoločné spanie, neustály kontakt, nosenie detí a emocionálna schopnosť reagovať. Tento prístup vznikal práve v reakcii na tvrdú rodičovskú výchovu v minulosti a jeho cieľom boli dobre mienené usmernenia na to, že vzťah rodiča a dieťaťa má byť podporujúci a milujúci.
Rodičia tieto rady a usmernenia berú často doslovne a do extrému. Vzniká štýl rodičovstva, kedy sa kvalita rodičovstva meria tým, či dávate dieťaťu jesť len bio potraviny, či používate látkové plienky, podporujete domáce vzdelávanie, dojčíte na požiadanie a spíte s dieťaťom.
Vzťahová väzba je pre rozvoj dieťaťa veľmi dôležitá a môže byť pevná, aj vtedy, ak „nepraktizujete“ kontaktné rodičovstvo. Treba vnímať aký je jej skutočný význam a čo má na ňu reálny vplyv.
Zdroje:
(1) Tronick, E. Z., & Gianino, A. (1986). Interactive mismatch and repair: Challenges to the coping infant. Zero to Three, 6(3), 1–6.